Quand el gatt an c’è…

di

Franco Ferri


PRIMO ATTO
   
Alvaro, padrone di casa , entra in scena con una ciotola in mano ed il suo  libro sotto il braccio. Chiama il gatto ad alta voce.

Alvaro – Micio...miciooooo....Quà....micio...quà...In do’ cavlé te si cacièd...??  Micioooo....!!

Elvira – (Da fuori)...Chièmle par nom...el s’ chièma CLEMENTINO...!!

Alvaro – Se...Clementino ‘n acidènt ch’i l spaca...Catt, mo co’ l’è ‘n cristièn..??

Elvira – No...Ann’è ‘n cristièn...l’è ‘n gatt...sol che se an t’èl chièm par nom an vén...

Alvaro – E no va...E co’ so’ imbecéll...a vagh a chiamè ma ‘n gatt par nom...e ‘n do’ sém arivèd...?? Miciooooooo.....!! Alora....Brutt gatacc spelachièd....t’vèn a magnè se o no...Bo...!! Elvira...putèna vigliaca...’n do’ l’è fnid el gatt...!!

Elvira – Chiiii....??

Alvaro – El gatt!! Elvira...el gatt...’n do’ l’è gìd a fnì...??

Elvira – (Entra in scena velocemente e l’attraversa)....E co’ t’vò ch’a sava me...(chiama)...Clementino...Clementino...T’véd...?? An rispond…

Alvaro – Mo com an rispond…?? T’ha dètt te che se t’èl chièm par nom el vèn otra…

Elvira – No, me veramènt a t’ho détt che se t’èl chièm par nom el rispond…el dic “Miao…”

Alvaro – Ahhh…Ecco…!! E adèss sicom an dic “miao…

Elvira – Vò dì ch’an c’è…l’è tant semplic…el sarà gid a fè ‘n gìr…(fuori)

Alvaro – Ohhh...Stà a sentì...s’l’ha fèm el nirà otra...e co’ so el camerìr d’i gatt me...(a voce alta)..Magari l’è gìd a fnì sota ‘na mèchina….Magari l’è mort...!!

Elvira – (Da fuori)...Mo co’ t’dic omo senza còre...el sarà da qualca part no…??

Alvaro – (Con finta delicatezza)...Alora a i pogg la ciotoléna maché par tèra...acsé quand el vén otra el po’ magné purtinén...(Tra se)...che dop  a i dagh anca dè ‘na zanpèda t’èl cul...acsé l’impèra…

Alvaro si siede in una delle due poltrone che fanno parte della scena (se finalmente si comprassero n. 2  poltrone nuove si aprirebbero per noi tutti nuovi orizzonti) Alvaro comunque si siede e comincia finalmente a leggere il libro per alcuni istanti.

Entra, gridando Federico, suo figlio.

Federico - ...Mammaaaa....Mamaaaaaa...In do’ l’è gìd a fnì el mi sciutamèn che l’ gross par gì a maréna...??!!...Mammaaaaaaa...!!

Alvaro – (Ha un sobbalzo) Mo co’ t’urle...dì...!!? Co’ t’urle...A vrìa savé co’ t’urle...!!

Elvira – (Rientra, al figlio)...Co’ c’è..?? Co’ t’vò...??

Federico – (Seccato)...El sciutamèn...Par gì a maréna... ‘n do’ l’è...??

Elvira – (Tono deciso)...El sarà ‘n do’ l’ha da essa...Tla tu gambra...Ultimo cassetto del comò...in basso sulla destra...

Federico – (Sempre seccato)...An c’è...!!

Elvira – Com an c’è...?? T’ha guardèd bèn...?? An fè che dop a véngh otra me  e come per miracolo el sciutamén el scapa fòra eh...??

Federico – Mamma...Alora..Sa te dégh ch’an c’è...an c’è no...!! (Fuori)

Elvira – Arguarda bin bèn...!!

Alvaro – (Calmo)...Scusè sa...Se pudrìa avé un po’ de pèc...?? Miga molt...sol un po’...Tant par nun gì a fnì t’i matt...Sa tutt stè chiass ann’i la facc manca a léggia…pardinci…!!

Elvira – E già...parchè tant déntra chèsa an c’è gnènt da fè...

Alvaro – Ann’el so’ voiatre ma me ann’ho gnènt da fè...!!

Elvira – (Contrariata)...E già...!! I fioj i part...I va via in vacanza...E te, te stà malé senza muovere giglio...

Alvaro – Se...E grisantemio...ciglio...ciglio...muovere il ciglio, la palpebra, l’occhio…l’è ‘n mod de dì…un modo di dire…

Elvira – Se...se...t’ha capìd valà...!!

Alvaro – Alora...e te t’èl sa...riguardo le vacanza dei nostri due amati figlioli...io ero è rimango contrario...Infatti me ajavéva détt de no...Mo tant (indica l’orecchio) ma lori...da na part entra  e da cl’atra part scapa...E i fà sempre com i pèr…E te ti dà sempre corda…ecch !!

Elvira – No...carén...no...ann’è gida propi acsé...

Alvaro – Ah no...?? E com la sarìa gìda alora, sentém un po…??

Elvira – Federico el t’ha dmandèd...  “ Ba...sa pass l’esame sa...minim ventiséi...a poss gì ‘na stéma in vacanza sèl Gargamo sa ch’i ragazz...”

Alvaro – Gargano...si dice Gargano...

Elvira – Se...se...E te... “  Come no...!! Anzi...vàra a tla pègh me la vacanza e anca ma tu surèla toh..!! (riferendosi al marito)...Parchè lò...Chèsa granda vè...!!

Alvaro – Me an pudéva savé che Federico el chiapèva ventisètt...

Elvira – Ventott...

Alvaro – Ventott co’...??

Elvira – L’ha chiapèd ventott...

Alvaro – Chi...??

Elvira – Cum chi..?? Tu fiol no...!!

Alvaro – Ventott…?? Però…l’è anca brav alòra...!!

Elvira – Mo che brav e brav...Dì...Anca te...L’era un esamèn malé...fècil fècil...Il pasèva anca el gatt...

Alvaro – Oh...aproposid de gatt...Micioooooo....Miciooooo.....Bo...An c’è da nisciuna part…

Elvira – El se chièma Clementino....(Esce)

Alvaro – Se...Clementino...ai dàgh me ma Clementino....Miciooooooo...!!Gnènt…manca par l’antigambra del cervèll… Ah...Elvira...la Susanna stamaténa in do’ l’ajè, ch’an l’ajò vésta par gnènt...

Elvira – (Rientra)...Tu fiola l’ha s’è gida a cumprè un costumén nov par gì a maréna al Garagrano...


Alvaro – Se... a ce metém a fe i gargarisme adèss...Gargano...!! T’ha capid...Gar-ga-no...E po’ ...un antre costum...chisà da co’ fè, da sbata...i ‘n avrà quarantaséi...

Elvira – T’véd...?? Te an te capisc mèi gnènt...Quand una la va al Gargamello malé...

Alvaro – Gargano...

Elvira – Se...se...Comunque a diciva...quand una la và in ch’i post malé...de lusso...miga la po’ gì sa ‘l costum vecch del’ann pasèd...

Alvaro – E capirà...Na volta sa ‘n capott...a digh un capott...s’giva avanti anni e anni e anni e anni...

Elvira – ‘Na volta l’era ‘na volta e ogg l’è ogg...

Alvaro - ...E se...e dmén l’è dmén...

Rientra Federico.

Federico – (Seccato)...Mammaaaa....El sciutamén an el trov...

Elvira – A véngh...Madona Santa a vengh...(Fuori entrambi)

Alvaro – Toh...sènt cum i parla...un i manda a scola, i fà studiè...e po’... “ Mamaaaa...el sciutamén...”... ignoranti...si dice assciugamano...o telo da mare...inalfabeti...ehhh...por i mi quadrén...Micioooo...!! ...Miciooooooo...!! Bo...(verso per chiamare il gatto).

Fuori intanto  si rumoreggia nel cercare l’assciugamano.
battute a soggetto “ T’véd ch’an c’è....Mo tant l’èra malé...malé do’ ch’an c’è... etc.etc.

Alvaro – (Sulle battute)...E basta....madòna pèr ch’i vaga a fè la guèra...Lasciè gì par piacér…A fè ‘na confusion tra tutti…!!

Attimo di silenzio, Alvaro ascolta il silenzio poi soddisfatto si siede in una delle poltrone per leggere.

Entra Susanna con un piccolo pacchetto o sacchetto in mano.

Susanna – Ciao ba...

Alvaro – Ciao...

Susanna – Ajò cumpred el costum par gì a maréna al Gargano...

Alvaro – Ecch...se...brava...E quant el costa...??

Susanna – Ahhh...poch...

Alvaro - ...Poch...quant sarìa poch...??

Susanna – Poch l’è poch..Odio…’Na muliga el costa….Capirà l’è firmèd... l’è de Rénafina…Prò vàra..El me stà...un bigiù...t’èl vò véda...?

Alvaro – Se...fa véda dai...

Susanna -  ( Estrae dal sacchetto un piccolissimissimo costume da mare)....Tah...Tah...!!

Alvaro rimane senza parole, poi indica con un dito il costume e chiama disperato la moglie.

Alvaro – E...Elv...Elviraaaaa....Elviraaaaa...!!

Elvira – (Entra)...Co’ c’è adèss...??

Alvaro – (Sempre indicando il costume)...Elvira...Co’ l’è quéll...?? Co’l’è Elvira...!! Co’l’èèèè...??

Elvira – (Molto calma)...A occh e croc el me pèr un costum par gì a maréna...

Susanna - ...Al Gargano...

Alvaro – Quéll...??...Quéll...?? ...E...El sarìa un costum par gì a marénaaaaaa...!!??

Susanna – Se...

Alvaro – (Perde la calma)....Te t’si mata in t’èl mèzz di cervèi...Quéll l’è...l’è...Che po’ s’véd tutt davanti ...e po’…e po’ s’véd  … anca de drìa...E po’ tutt...tutt...e anca...Noooo...No caréna...te si propi fòra sa la testa...no..no...!!

Susanna – Mo ba...co’ c’è ch’an va...?? An te pièc el color...??

Alvaro – Che color...?? Che color...dì...!!...Ann’è quistion de color...e che..praticament an c’è nisciun color...parchè malé an c’è manca el costum...An c’è gnènt...!!

Susanna – Mo bà, miga a poss gì al Gargano sa’l majon fin ma i pìd...!!

Elvira – Tu fiola l’ajà ragion...Noiatre a gèmi a maréna sa i mutandon...Mo lori adèss...

Alvaro - ...In ha più manca le mutand...è véraaa ?? ...E alora, sicom che le mutand l’èn usa piò, andiamo via tutti col birillo di fuori...!! Allegria...!!

Susanna – Mo babbo...co’ t’dic...?? Il birillo io, mica ce l’ho...!!

Alvaro – Madona...a t’dagh un cazott ch’at butt giù tutt i dènt...!!

Elvira – Calme...stém tutti calme...Co’ c’è sarìa ch’an va adèss...

Alvaro – Co’ c’è ch’an va...?? Co’ c’è ch’an va ??...ecch co’ c’è ch’an va...(Indica)… quéll an va…quéll…!!

Susanna – Mo babbo...el me stà bèn un gran bèl po’...A m’el vagh a métta, acsé t’el véd...

Alvaro – Nooo...caréna...Me a so’ bèn cum te si fata...déntra  e fòra ...Me...Chèsimèi i è chiatre ch’inn’ha da véda quél che se pudrìa véda ...se te t’i fa véda...parchè malé s’véd e nun s’véd..che po’ sarìa ancora pégg...

Elvira – Mo che raza de discors te fà...??

Alvaro – ...Insomma...mi fiola sa cla sconceria malé adòss a maréna l’an va...Punt e basta...L’ajè nuda...praticamente nuda brilla...!!

Elvira – Te carén te si antigh com el brodétt...La roba bèla l’ha sa da véda...Con orgoglio e petto in fuori catto...!! E co’ sém armast a i tèmp dla Porta Pia...E po’ tu fiola adèss l’ann’ha manca piò el muros...E co’t’vò cl’ajarmanga par Sant’ Antoni...

Alvaro – Com sarìa a dì cl’ann’ha el muros...E Gerardo..??

Susanna – An c’è piò...El m’ha lascèd...!!

Alvaro – Catt...l’ha fatt bèn...T’va via tutta nuda...!!

Susanna piange e si dispera.

Elvira – (Cerca di consolarla)...Ecch t’ha vést..?? T’l’ajà fata piagna...Padre snaturato e scomprensivo...(A Susanna)...Su...su...cuchéna su...(Ad Alvaro)...An t’ha capìd ancora che tu fiola la va via...la fugg da sta cità grezza e provinciaria...Per dimentigare...??

Alvaro - ...E la va a “dimentigare” sa ch’èl ...cos malé...??

Elvira – Mo no...anca te s’fà par dì no...

Alvaro – Ecch...apunt parchè magari la se dimentiga lia...mo chiatre i s’arcorda prò...

Elvira – ...Insomma Alvaro la và al Gargallo...T’ha capìd se o no..??

Alvaro – A part el fatt che ma me stè fatt de stè Gargano...Gargano... an me va giò propi par gnènt...Che s’i gìva a maréna maché a Pésre l’era cumpagn ...Parchè tant l’aqua l’ajè la stéssa...Mare Adriatico quà e Adriatico Mare là...o no...??

Susanna –(Singhiozzando) ...Se...uguèl...Mo t’vò métta....

Alvaro – Cumunque te ma’l’ Gargano a truvé el muròs sa cla strisciuléna de stofa ch’è s’véd tutt la… tralalà e’l trululù... an t’và......T’ha capìd..?? An t’và...punto..!!

Rientra Federico.

Federico – Ohhh...Aiavé fnìd...??

Alvaro – Se...

Federico – Alora...El sciutamén an l’ho truvéd e adèss s’an vè dispièc a ne vagh a cumpre ‘n antre nov...

Alvaro – Ecch...se brav...Tant quésta l’ajè la chèsa d’Baldassini vé...!!

Federico  - No a dégh...Ajò da gì al Gargano sa’l sciutamèn pcén  par i pid...D’ci voiatre..!! (Fuori)

Alvaro – E ardài sa ste “sciutamano”...si dice assciugamano...assciugamano...(A Susanna)...E te va subit a purtè indrìa ch’èl...ch’èl cos malé sa...!!

Susanna – (Rassegnata)...Se...se..ajò capìd...che ploja prò...(Fuori)

Elvira – Ecch...!! T’si cuntènt adèss...??

Alvaro – De co’...??

Elvira – De co’...?? ! El dic de co’ lò...!! Mo che figura ti fà fè ma tu fiola...dì..??

Alvaro – E parchè...??

Elvira – Mo com...?? Dai anca te...Purtinéna..Gì a fèi gambiè el custum già pruvéd, cumprèd e paghèd...Che vergogna...!!

Alvaro – Mo com sarìa a dì “ che vergogna...!!”… Chèsi mèi VERGOGNA l’è mandè in gìr par el mond ma tu fiola sa ‘l cul de fòra… trachè..!!..E po’ basta...a m’avé fatt propi incagnè bin bèn...in va da nisciuna part...Mo co’ l’ejè tutt ste novità...i vo gi a maréna...i va a Pésre...sa la biciclétta, porca putèna vigliaca, com a facc me...i chiapa la pista ciclistiga...vanto della nostra ridente cittadina e i va a maréna giò giò par el Foss Sajor, che c’è l’aqua pulida, c’è i pdojcch  i sardon, i canèi, la réna e le puracc...e po’ l’è tutt gratis. Mo davér davér...!!Ahhh...Mo maché l’è ora da gambiè registre trachè !!...E ‘n do’ sém arivèd...?? Razza di degenerati...profittatori...in galera a ve mand...in galera...

Elvira - ...T’ha fnid...??

Alvaro - ..S...se...!!

Elvira – Alora…A part el fatt che la colpa de tutt  l’ajè la tua…

Alvaro - …La mia…?? E parchè la mia…

Elvira – Parchè se te an te prometév gnènt ma tu fiol riguardo l’esame an se sarìa arivèdi ma stà situazion ecch…

Alvaro - …Federico el m’ha freghèd…

Elvira – Oh…stà a sentì carén, freghèd  o non freghèd, le proméss le sa da manténa…punt e basta…

Alvaro -  Va bèn…ajò capìd…quél ch’ajò proméss a manténgh…prò a una condizion…

Elvira – Che condizion…?

Alvaro – Che mi fiola l’ajarporta indrìa ch’èl costumacc… scostumèd ecch…!!

Elvira – (Uscendo)…E na maténa tla fa longa…te t’ha da ringraziè che me ann’ho più l’età, che s’no al  metéva su anca me   un costumén acsè…garantìd ch’i sé girèva tutti…(Fuori)

Alvaro – Se…da clatra part i se girèva…mo lascia gì valà anca te…(mentre si siede)…Micioooo…Miciooooooo…!! Mo va a l’inferne…brutt gatacc..

Pausa, Alvaro si rimette a leggere il libro, ed Elvira al momento non è in scena.
Suona il campanello d’ingresso.

Alvaro – (Tra se)…E ch vèn a rompa l’anima adèss…!! Ohhh…Ià sunèd…!! Ohhh…La porta, ià sunèd…qualch’d’un el vaga a aprì…(Ancora il campanello)…Se…Va to’ Micléna…(Esce per aprire, voci da fuori)…Oh Luisa a si vò…v-nì déntra…

Luisa  - ( Entrando) An vrìa disturbè…

Alvaro – No..no…Nessun disturbo Luisa…a legèva vè…

Luisa - …Apùnt a vò disturbèd…Me dispièc…

Alvaro - …Mo no…A m’era méss a séda do’ minud a leggia e…

Luisa - …A vò disturbèd…!!

Alvaro – (Pausa)…Luisa…Ajò détt de no…Ann’avé disturbèd…

Luisa – E invéc me sa ch’a vò disturbèd…

Alvaro – (Si altera un po’)…Luisa…Pardinci…Com a l’ho da dì…A vo’ da fè ‘n balètt…?? Sa v’dégg ch’ann’avé disturbèd, ann’avé disturbèd no…??

Luisa – No, parchè s’ajò disturbèd…

Alvaro – Ehhh…Alora…!!!Luisa…Eh…Lasciè gì par piacér che maché a fém nott..!!(Pausa)…Ohhhh…!! (Pausa) A vlévi bsogn d’un qualco’…??

Luisa – Ecch…Se… A vlèva parlè sa l’Elvira…la c’è..?? Parchè savé, an vrìa disturbè…

Alvaro -…Ahhh…E ardàj… Se se, la c’è… l’ajè dlà…adèss a la chièm…(forte)…ELVIRA…ELVIRAA…

Elvira – (Rientra) A so’ maché…Madòna…Mo co’ t’urle sempre…Oh…Luisa…

Luisa – Scusa sa Elvira…Mo a te vlèva dmandè ‘na roba…

Alvaro – (Risedendosi)…Senza disturbè…

Elvira – …La Luisa l’an disturba mei…Chesimèi, se c’è qualch’d’un ch’èl disturba in ste momènt t’si te…Donca…Bèda gì…!!

Alvaro – Eh…??

Elvira – Bèda a gì…va via…

Alvaro - …E ‘n do’ jò da gì…??

Elvira – E co’ sò me…Va t’èl cèss…

Alvaro – T’èl cèss…?!...A fè co’..?? An me scapa gnènt…

Elvira – T’ha da léggia el libre…??

Alvaro – S…se…

Elvira – Alora t’va t’èl cèss, te mètt a séda sòra la taza del vatèr e t’légg el libre…dai..dai che me ajò da discorra sa la Luisa…

Alvaro – Mo vàra cl’è roba da matt…an so’ manca più padron da stè ‘n do’ ch’me pèr a chèsa mia…micioooo…miciooooooo…!!Almanch scapàsa fòra el gatt… (Fuori)

Luisa – Elvira…an vrìa disturbè…

Alvaro – (Da fuori) …Madòna santa…!!

Luisa – Alvaro el me pèr un po’ nervos stamaténa…en se sarà miga incagnèd sa me…?

Elvira – Mo no…E che ogg a sém tutti un po’ in agitazion…(Beandosi)…T’sa i fioj i part…i va in vacanza…

Luisa – In vacanza…?? E do’…??

Elvira – I và…malé… in do’ c’è ‘l calcagn dl’Itaglia…préma dla punta in bass… aspèta ch’a t’el dégh…a l’ho sgnèd (si alza e prende un foglietto)…che me a sbaj sempre a dì…ecch…al…al..Garagno…

Luisa – Al Garagno…?? E ‘n do’ sarìa…??

Elvira – No…No…ajò sbajèd…Gar-ga-no…Ecch..se…Gargano…

Luisa – Oh…Madòna del gardlén…Al Gargano…?? Mo l’è distant un gran bèl po’…chisà quant costarà…

Elvira – Oh…stà a sentì caréna…Costa quèl che costa…Tant an pègh me…

Luisa – A nooo..?? E chi pèga..??

Elvira – Chisà chi pèga Luisa…mi marìd no…!!

Luisa – Davère…?? Catt…Jà fatt un bèl regal…!!

Elvira – Mo che regal e regal…E che Federico jà detti “ Ba, sa pass l’esame sa ventisett, a poss gì in vacanza sa chi ragazz…??” E lò subìt…becacion com l’è...”Mo magari..!! Anzi vàra, a t’dagh me i sold par gì via, ma te e ma tu surèla toh…”

Luisa - …E com l’ajè gida a fnì…??

Elvira – Che mi fiol l’ha chiapèd ventott, e Alvaro i l’ha chiapèda t’el sacch…!!

Luisa - …No..no…e che tu fiol l’è brav un gran bèl po’ trachè…

Elvira – Se, l’è brav a freghè ma’l pèdre valà…!!…(Cambia)…Mo Luisa…t’avèv bsogn d’un qualco’…??

Luisa – Mo…no…Gnènt de specèl…E che c’è Don Giuseppe cla organizèd sa quéi dl’azion catoliga ‘na gita a Firenze…adèss, sicom che me a Firenze an so’ mèì stèda e che Cesare, mi marìd, an po’ nì…alora a me so’ détta…Chisà se l’Elvira l’ajavrìa piacér da nì  sa me…??...

Elvira – Catto…!! Mo se sa ch’me farìa piacér…E…quant sarìa…?’

Luisa - …Sarìa…Venerdì ch’sarìa dmèn, po’ sabot e dmeniga…sa la coriera…magnèd e bud…co’ t’dic…??

Elvira – E… quant se vén a spénda…??

Luisa - …Sesantacinqv euri pròn…

Elvira – Capirà…’na sciapèda…se po’ l’è magnèd e bùd…

Luisa – E’ véra ch’ann’è tant…??...E po’ann’è ch’a sém da parnoiatre, parchè vèn anca la CESIRA, L’ERNESTENA DE BADIOL, L’ERSILIA, LA CATOLLA sa la fiola…LA MEROPE…

Elvira – Anca la Merope…?? Ah mo alora a véngh senz’atre…anzi an vègh l’ora d’partì…!! Pènsa te…la Merope…!! Ma la Merope an la végh da quand a sém gìd me e Alvaro al veglion di caciadòr a le Gabécc…

Rientra Alvaro.

Alvaro – Oh…Me a me so stufèd da stè a séda senza fè gnènt sòra la taza del cèss…

Elvira – Dì…Alvaro… T’vò nì a Firenze sa me e la Luisa…??

Alvaro – A fè co’…?? A véda chi c’ha la testa più grosa…??

Luisa – Mo no…A véda le chìs,  a guardè i monumènt…i musei dl’Urifizi…

Alvaro - …E quand…??

Luisa – Dmèn, sabòt e dmeniga…

Alvaro – E quant costa…??

Elvira - …Mo co’ t’importa quant costa…ESOSO…!!

Alvaro –…MMmmm… El vén Cesare, Luisa…??

Luisa – No…An po’ nì…l’ha détt cl’ha da lavrè…

Alvaro – E me co’ facc da par me…

Elvira – Ecte lò…El solit…Mo an te si da par te…invurnid…te stà sa noiatre, acsé te véd com l’è fatt el mond… ignoranton…!!

Alvaro – Valà!! …Sa che goduria tre giorne in gìr sa ‘n imbarchèda de vècch…

Elvira – Oh…T’ha capìd Luisa…L’ha parlèd el giuvnetèn…L’ha parléd…

Alvaro – No..No…tropa fadiga…

Luisa - …Mo a gém sa la coriera miga a pìd…!!

Alvaro – Aposta a digh…La coriera, l’autostrèda…le curv drétt dl’autostrèda…Che po’ me vèn la ciafagna…e po’ ma me me toca stè sempre davanti che s’no me vèn da rimètta…e dop a stagh mèl…L’è tutt un strapazz par me…no..no..

Elvira – Alora stà a caséna tua a badè ma’l gatt, che me a vagh a Firenze sa la Luisa…

Alvaro – Ecch se brava…acsè magari a stagh qualca giorne in pèc… Miciooooo…!!Miciooooo…!! Oh ste gatt an c’è mèi…(Fuori).

Elvira - …Madòna Santa quand el fa acsè, ai darìa dò schiafon miga no…

Luisa – E…caréna…toca avé pacènza…i om jè tutti cumpagn…

Elvira – T’ha propi ragion Luisa…Mo ch’èl pruvasa staséra t’èl lètt a v-nì otra e slunghè la gambténa…A i dagh un cazott ch’aj facc fè dò gìr sa la testa miga no…

Luisa – Ehhh…!! Tant co’ ti vò fè…Alora Elvira…adèss me a vagh eh..?? Noiatre ce s’arvéd dmaténa…a te véngh a to’me sa la mechìna che dop Cesare el ce cumpagna  fin ma ‘l piazèl dla Madòna d’Lorét…Che po’ malé c’è ‘l pulman va bèn…?!

Elvira – Se…se va tant bèn…E a che ora se part..??

Luisa – Adèss su par giù…vèrs le dìc…dìc e mèzz…comunque la détt Don Giuseppe che  finchè an ce  sém tutti el pulman an và via…

Elvira – Ah…Luisa ‘n antra roba…Me a m’ho da sgnè ancora e po’ ajò anca da paghè…e cum a facc…

Luisa – (Andandosene)…An te preocupè…a t’ho già sgnèd…e par de la quota, tla pègh s’èl pulman…va bèn…??

Elvira – Ah…méj d’acsé…!! Grazie alora…

Luisa – E de co’…??...Capirà…Piùtost, dmaténa a m’arcmand, vèrs le nov…fatt truvè pronta…ann’èl dégh par me…al dégh parchè se no dop mi marìd, el s’incagna, già el m’ha dètt…(Imita il marito) “ Me an la voj tanta longa…se qualch’d’un el tarda el va ma la Madòna d’Lorét a pid…che me ann’ho voja d’aspetè…Ann’a cèrt ora me a part…chi c’è,c’è…!!”

Elvira –…Se…se…an dubitè… Oh…!! Com a so’ cuntènta…!! Tre giorne senza fè da magnè e lavè i piatt…an végh l’ora…A facc partì ma i fioj…e dop a part anca me…An me pèr véra…

Luisa – Ciao Elvira…Piutost…E…Alvaro…??

Elvira – Alvaro el s’arangiarà…!! L’è grandén me pèr…e po’ par tre giorne miga el mòr de fèm…

Luisa – (Ride)…T’ha ragion…Ciao eh…(Fuori)

Elvira – Mo pènsa te tre giorne a Firenze…sa la Luisa e tutt cle atre ragazz…E po’ c’è anca la Merope…(canta)…La porti un bacione a Firenze…Oh dolci baci e languide carezze…!!(fuori)

La scena si oscura per alcuni istanti, mezza luce, musica di sottofondo.
Di nuovo normali luci di scena. E’ l’indomani.
Entra in scena Federico con in mano uno zaino/valigia carico/a.
Elvira lo segue preoccupata.

Federico – Alora…El sciutamèn a l’ho chiapèd…Po’ c’è tutt cle mutand de ricambi par ‘na stmèna…da co’ fè, mama, ancora ajò da capì…!!

Elvira – Com, da co’ fè…?? Le mutand l’ejè important…e se te sucéd un qualco’ e t’ha da gì a l’uspedèl…?? Almanch t’va sa le mutand pulìd…E co’ tvo’ fè la fifgura del zég-ne…mo davèr davèr…!!

Federico - (ricontinua la conta)…Po’…le majétt, i calzétt…i uchièi…tre pèra de calzon elegant par gì a balé…tre camig…le scarp bòn…le pinne, maschera, tubo, costumi vari e i zocch…

Elvira – T’port via anca i zocch…??

Federico – Se sà…parchè…??

Elvira – Jè pericolos i zocch de legn, te po’ caschè sa na scivlèda…e se t’romp na gamba…??

Federico –…Almanch ajavrò la sodisfazion da gì a l’uspedèl sa le mutand pulìd… Mamma…par piacèr…sta ziténa valà…Ann’è che…t’me port rogna no…??

Elvira – Ah…!!…Me al digh par te…Per il tuo bene…

Federico – Se…se…comunque me pèr d’avé chiapèd tutt…Che ora avém fatt..?? (Guarda l’orologio)…Porca boia…!! (Grida)…Susanna…Dai giò ch’ì c’aspèta…Movte…!! (Squilla il telefonino di Federico)…Co’ c’è…??...Se…ajarivém…dò minud…se…ciao…!! SUSANNAAAA…!!

Susanna – (Da fuori)…Ajarìv…

Elvira - …Amarcmànd ragazi…telefunè ogni tant…sa’l telefunèn…almanch par savè cum a stè…An ce fè stè in pensìr…E po’ an stè tant sota el sol ch’vè vèn l’insolazion…Federico, t’ha purtèd via  via ‘n capèll…??

Federico – (Tra se)…Se…da sbàta …An te procupè mama ch’a gèm a chiapè l’ombra …Susannaaaa…porca boia co’ t’fa…??

Susanna – (Sempre da fuori)…A me stagh trucand…dò minud e ajò fatt…

Federico – Mo vàra questa…la se pitura la facia…(rivolto alla sorella)…Mo miga a gém a balè…bamblona…L’è ‘n ora ormèi…dai giò…!! (Cambia)…piutost mama te, a che ora t’va via…?

Elvira – Vèrs le nòv…Me vén a chiapè la Luisa sa’l marìd ch’èl ce da ‘n pasagg fin ma la Madòna d’Lorét…E po’ partenza sa’l pulma di lusso par Firenze… tre giorne senza fè gnènt…sol magnè béva durmì…e girè par la città…!

Federico  - E…El bà…??

Elvira – Tu pèdre…a chèsa…sa’l gatt…

Federico - …Poracc…!!

Elvira – Poracc un corne…El vò ste a chèsa lò, stè sumar…stà a sentì…!!

Susanna – (Entrando, anche lei con zaino??)…Ecch a so’ pronta…

Federico – Oh…Ann’è poch…Era ora…E co’ t’ha fatt el restaure dla cappella Sistina..?? Piutost…t’ha chiapèd tutt..??...Vàra che dop an s’artorna indrìa eh…??

Squilla di nuovo il cellulare di Federico.
Federico risponde.

Federico – Pronto…Se…a stém arivand…no l’ajè mi surela che …(rimane  parlando al cell.)

Elvira –…Piutost…Susanna, T’si gida a portè indrìa ch’el costum…??

Susanna – Mo manca par l’antigambra del cervèll…El me stà un bigiù…I m’l’ha détt anca Gigio…

Elvira – Gigio…E chi l’è ste Gigio…??

Susanna – El padron del negozi  di costum…

Elvira - …Mo Susanna…Te si fata véda da stè… Gigio sa ‘n costumén acsé mìsre  adoss…??

Susanna – Mo se sa…Qualch’d’un el m’avéva da dì com el me stèva adòss ste costum…!! T’ha da véda la facia cla fatt…L’avéva i occh fòra dla testa miga no…!!

Elvira –…Catt a i créd…!! Madòna santa…!! Prò amarcmand, an dì gnènt ma tu pèdre sa… che quél l’è antigh com el brodétt, t’ha vést com l’è fatt no…?? Stè rob an le capésc…

Susanna – Ah…se, se…zitti e mosca!!

Federico – (Finisce di parlare al cell.)…Dai…Dai…!!

I due fanno per uscire.

Elvira- - Oh…ragazi a m’arcmand…Avé giudizi eh…!! An fè le sciapèd…Te Federico bèda ma tu surèla che t’si più grand…e te Susanna bèda ma tu fradèll che t’si più pcéna…E cerchè da magnè…ma sopratutt a vél dmand par piacér…an ve imbriaghè sal moschito… sa’l vischio…e el gimspruzz…e cla roba malé insomma…

Federico –Se…se …Ciao ma…(Fuori)

Susanna – Ciao mama…(Bacino e fuori).

I ragazzi escono.

Elvira – (Rimane sola)…E…stì ragazz…quant i darà da fè…Signurén aiudce te…!!

Entra Alvaro ha sempre in mano la ciotola del gatto.

Alvaro - …Micioooo…Micioooo….!!...Mo l’è sigur ch’ajavém un gatt noiatre…??

Elvira – Ecch…Te com tu solit t’arìv sempre in ritard, i fioj jè gìd via e te manca ti a salutèd…grezulon come sempre…!!

Alvaro – Elvira…T’vo’ scmétta te, ch’ì artorna indrìa…

Elvira – Se…Và a tò Micléna…I aspèta ma te…

Alvaro – Abbi fede…conosco i miei polli…micioooo…micioooo….!!

Elvira – Mo bèda a gì valà…Lo el cnosc i poj…Te an te cnosc manca el tu gatt…Sarà méi ch’a vaga a fnì da preparè la valigia che tra ‘n po’ me vèn a toh la Luisa…(fuori)

Alvaro non raccoglie.
Suona il campanello d’ingresso.

Alvaro – Micioooo…Micioooo…!! Bo…!! ‘n do diavle el se sarà cacièd ste gatacc…!!...Clemente…

Elvira –  (Da fuori)…Clementino, no Clemente…

Alvaro – Se…Clementinoooo…Clementinoooo… fa’t de t’èl sacch…!!

Suona ancora il campanello d’ingresso.

Elvira – (Rientra frettolosamente)…Ipra la porta invéc da chiamè ma’l gatt invurnìd…An t’sènt ch’i sona…(Esce ad aprire).

Voci a soggetto, poi mestamente rientrano, senza il bagaglio, Federico e Susanna.

Alvaro – Oh…ragazi…A si arturnèdi indrìa par saludém…an me dì…!!?? Ostio che fioj in gamba ch’ajò…Co’ t’aveva détt Elvira…??

Federico – Ecch…bà…Noiatre…insomma a sèm gìd via un po’ de fuga …prò…

Elvira – Mo…ragazi…c’è ‘n qualco’ ch’an và…??

Susanna – Ecch…Me e Federico a c’è sèm scurdèd d’una roba important…

Alvaro – E co’…??

Federico –…I quadrén Bà…!! Noiatre an avém un euro da caciè t’un occh…!!    

Alvaro – Ahh…Ecco…Alora… an si arturnèd indrìa par saludèm…!?

Susanna – No…No…Cioè…se…anca par saludèd se sa…

Elvira – (Incrocia le braccia rivolta ad Alvaro)…Dì la verità…t’l’ha fatt aposta a nun dèi i sold…!?

Alvaro – Chi..meee…?…Chèsi mèi jè stèd lori ch’i avèva prescia da gì via e in s’è arcurdèd…(Ai figli)…Alora…Quanti euri a vlé par sta vacanza al Gargano…??

Federico – Bo…ann’èl so…

Susanna – Dò…trecènt euro…

Alvaro – Par tutti dò…??

Federico – Be…se…i duvrìa bastè…

Alvaro – Se…Bonanott…Mo chisà ‘n do’ l’è ch’a gì sa trecent’euri in dò…Eh…?? Giust sa magnè le smentèn e i lupén…Toh…chiapè maché…(da mano al portafoglio)…Questi jè par te Federico…E questi Susanna par te…va bèn… ? Parchè me le promèss a le mantengh…Oh…ann’i ciachè tutti in t’una volta prò eh…!! E adèss via…fòra…chi v’aspeta…

Federico - …T’ si un diavlè…Grazie bà…ciao..!!(Fuori)

Susanna – Grazie bà…vàra…t’si un angiol…(fa per uscire, poi ritorna indietro e da un bacino al padre)…Ciao bà…e grazie…!!(Fuori)

Elvira – …T’si un diavle…t’si un angiol…t’ha capid lò…!!

Alvaro – Eh…chèra mia…A t’l’ho détt…Conosco i polli…chesimèi l’è sa  i gatt ch’ann’ho tanta pratiga…Miciooo…miciooo…’n do’ t’si…micioooo…!!

Elvira –(Uscendo)… A t’l’ho détt el se chièma Clementino…e po’ l’ha paura de te…

Alvaro –(Uscendo)… E parchè…?? A i dagh da magnè…miga le bastunèd…!!

Fuori entrambi.
La scena rimane vuota per alcuni istanti. Quindi mezzo buio con musica.
Ritornano poi le normali luci di scena. Elvira entra per prima, mentre Alvaro si porta dietro unagrossa valigia. Elvira è in partenza.

Elvira – Alora…T’ha capìd tutt…??

Alvaro - …Mo se…se…

Elvira - …Parchè vàra che me dop par tre giorne an cè so eh…!!

Alvaro – Eh ajò capìd…Madòna santa…E miga casca el mond giò…!!

Elvira – Quél l’è poch mo sigur…A t’ho méss un po’ d’roba da magnè t’èl frig…Alvaro a m’arcmand…An magnè tutt in t’una volta che te schiopp…Che atre…?? A se…la roba sporca butla tla cesta…cerca d’arfè el lètt a la maténa…an durmì s’èl divano sa la tevision acésa…E se te capida, da ‘na pulidèna ma i vetre…Mo tant an capida…a so’ sigura…

Alvaro - …An te preocupè…

Elvira – E quand t’ha magnèd, métt i piatt da ‘na part, ann’i lavè te che tant an t’si bòn… e nun magnè in pìd par fè préma che dop an te digerésc…Rispond sempre ma’l telefon che po’ essa ch’i ragazz ch’i chièma…e se par chèsi i vléssa ma me segna tutt t’un biglietén…E po’ da da magnè ma’l gatt…ogni giorne una volta al giorne…e dai anca da béva…T’ha capìd…??

Alvaro – Se…Ajò capìd…dai…Ostio cum la pesa sta valigia …Mo co’ ti ha méssi déntra ‘l bomb a mèn…??

Elvira –(Seccata) Simpatigh…A vagh via par tre giorne a Firenze…E miga a vagh a la fìra di trator a Scotanét…Ah…’N antra roba a t’vléva dì…se…cerca da fè’l brav Alvaro eh…An me cumbinè i disatre…

Alvaro – Mo se…se…chisà che disatre a farò mèi…a stagh a chèsa, da par me maché sa ‘l gatt…!!

Elvira – Colpa tua…Te pudév v-nì sa noiatre…

Voce fuori campo. “Elvira…Elviraaaaa….!!”

Elvira – Ecch…!! E’ arivèd la Luisa…(Si affaccia alla finestra)…Luisa a so pronta…vèn sò…!!

Luisa – (Da fuori)…Ajarìv…!!

Elvira – Alora… mè pèr propi d’avé chiapèd tutt…

Alvaro – Ah…sigùr…t’ha purtèd via meza chèsa…

Elvira - Alvaro…a stagh via sol tre giorne…amarcmànd…!!

Alvaro – Va via tranquèlla e an te preocupè…

Suona il campanello d’ingresso.

Elvira – Questa l’ajè la Luisa…Ipra…

Alvaro – (Aprendo)…Bongiorne Luisa…

Luisa – Bongiorne ma vò…An vrìa disturbè…

Alvaro – An arcminciè eh…!! Par piacér an arcmincè…

Luisa - (Vede Alvaro faticare con la valigia)..No…No…A vlé ‘na mèn…??

Alvaro – Eh…magari…

Luisa  - (Aiuta)…E ‘na maténa cum la pesa…Mo co’ ti ha mèssi dentra Elvira…

Elvira – (Seccata)…El strétt necesèri va bèn..??…(Al marito)…E te dai porta giù sta valigia…smovte…!!

Si sentirà un poco di trambusto dovuto alla partenza di Elvira.(saluti da fuori) Alvaro quindi rientra.

Alvaro –…OHHHH…finalmènt un po’ de pèc…(Prende il libro  e si siede sulla poltrona)…Era ora…(Chiama il gatto)…Clemi…Clemino…Miciooooo…
(Attende, si guarda intorno)…Sènt maché che silènzi…Tre giorne senza nisciun…Mo chi stà méj de me…??

Silenzio.
Dalla parte sinistra della stanza appare dal nulla un diavoletto che si pone alle spalle di Alvaro.
Dalla parte destra a sua volta entra in scena un angioletto che si ferma però lontano da Alvaro.
Questi sono due personaggi immaginari, altro non sono che la parte buona e “trista” di Alvaro.
IL MALE ED IL BENE.
Naturalmente solo il pubblico li vede.

Diav. – (Ride in modo satanico)…Ah..Ah..AH…Alora adèss te si armast da par te …

Alvaro – (Prosegue nella riflessione)…Senza nisciun…da  par me par tre giorne almanch…Che sodisfazion…!!

Diav –(Butta in aria una manciata di coriandoli e suona con una trombetta) ……Femmine…champagne…!!

Angio. – No…no… t’ha sbajèd strèda…Alvaro l’è  na persona seria…!!

Diav. – Mo stà zitén valà…I om jè tutti uguèi…

Angio. – Ann’è véra…!!

Diav.  – Mo stà zétt…!!

Angio. – No te…stà zétt..!!

Diav. – TE…!!

Angio. - …Te…

I due vengono alle mani e si azzuffano…silenziosamente.

Alvaro - …Porca boia…A voj stè tre giorne in pèc e basta …an voj fè gnènt…sol magnè e durmì e gì t’èl cèss…magnè, durmì, gì t’èl cèss…magnè, durmì,gì t’el cess…

Diav – (Che ha avuto la meglio)…E…El gatt…??

Alvaro - …E’già, c’è anca cla rotura de scatol  del gatt…

Diav. – (All’angioletto)…Toh…!! Bocalon…chiapa incarta e porta a chèsa…

L’angioletto esce a testa china e nello stesso momento suona insistentemente il campanello d’ingresso ed entra Pamela, detta Pamelona.
Pamelona è una vicina di casa di Alvaro, abita due isolati avanti. Bionda, molto vistosa(Quindi parrucca e abiti sgargianti) non è una zoccola, ma ama farsi notare…(è una zoccola!)

Alvaro – Ecch…te paréva..?? Questa l’ajè sigur sigur l’Elvira cla s’è scurdèda un qualco’…

 Suono insistente, Alvaro si alza e va ad aprire.

Alvaro – Madòna…Ajarìv…(fuori)

Pamela – (Da fuori)…E parméss…a poss rentrè…??(Attimo di perplessità di Alvaro)  …Insomma a poss entrè se o no…??

Alvaro – (Da fuori)…Ma prego …prego…

Pamelona fa il suo ingresso in scena seguita da Alvaro e dal diavoletto che salta di gioia.

Alvaro – (Leggero imbarazzo)Mm…In che…cosa… posso servi…servirla…??

Diav. - …Mo co’ t’si al merchèd…?? Dmandi com la schièma no…??

Alvaro – Com…??

Pamela – Eh…??

Diav. –  Dmandi com la s’chièma incantèd…

Alvaro – Come la si chiama lei…?? Signora…Signora o signorina…??

Pamela – Ohhh…El va de prescia lei eh…!! A so’ apéna entrèda e  già el vo’ savè com a me chièm… sa so’ signora o signorina...!!Ahhh…Quaiussi maché…!! Comunque a so’ Signora… …e a me chièm Pamela…mo tutti i me chièma Pamelona…Chisà parchè…??

Alvaro –(La guarda da capo a piedi) …Al sò me parchè…

Pamela – Com el dic…??

Compare l’angelo.

Angio. – Gnènt…gnènt…un pensieracc brutt…

Alvaro - …Gnènt…un pensìr mia…

Diav. –Mo… Co’ t’vò te…??Co’ t’và cercand…??

Angio. – No…te co’ t’vò…

I due litigano sempre in silenzio sempre in controscena.

Pamela - …Alora…me a sarìa  v-nuda machè da lei…par via del su gatt…

Alvaro – El gatt…?? Che gatt…??

Pamela – Mo el sua no…??..Parchè lei enn’ha ‘n gatt..??

Alvaro – Eh…??..Ahhh…El gatt…!! Se…me pèr de se …ann’el végh guèsi mèi…prò el c’è de sigur da qualca part…

Pamela – Bè…El su gatt tutt i giorne el chèga in t’ort de chèsa mia…tutt i giorne…a la stésa ora, me a stagh dò casament più avanti del sua …mo quést an sarìa gnènt…parchè ma me le besti le me pièc un gran bèl po’…Specialmènt i gatt…Mo ma mi marìd no…lui le bestioline sa quatre gamb  la coda e le orecchie, le odia…e po’ el dic anca che i gatt, specialmènt i gatt i porta scarogna…sa…mi marìd el fa el camionista…l’è sempre in gìr (cambia tono)…piutost…(Pausa)…l’è spusèd lei…??

Diav . – (Pronto)…NO…!!

Alvaro – No..no…

Angio. – Mo com sarìa a dì no ??…Se…e t’ha anca dò fioj…!!

Alvaro – Cioè…a vléva dì se…e ajò anca dò foij…dò…

Diav. - …Prò adess in c’è…partiti tutti…

Alvaro – Prò adèss in c’è…tutti fòra…in vacanza…sa…iè ragazz…

Pamela – E…anca su moj l’ajè ‘na ragaza…??

Diav. – No…è vecchia…vecchia…vecchia…

Alvaro –(Imbarazzato).. Se…Bonanott…mi moj l’ajè vechia…

Pamela –…Buff prò…Lei el sembra acsé giovanil…L’ è ‘n pchéd a lascèl acsé da par lei…E co’l fa tutt el giorne…ehhh…Birichén..??

Alvaro – Ehhh…Co’ facc…?? A legg el libre…a guard un po’ la televion…a magn…quand ajò fèm…insomma a m’abadurle ‘na muliga…e po’ a di la verità…an so’ propi propi da par me…c’è anca el gatt…

Pamela – Ahhh… comunque anca me sa …sola…sempre sola…Mi marìd an c’è mèi…lavrè…lavrè…sempre lavrè…ormèi el pènsa piò ma’l su camion che ma me…’na noia…!! E po’ ann’ho manca el gatt…

Diav. – A l’ho me el gatt…selvatigh…dentra le mutand…!!

Angio. - …E bastaaaa…!!

Alvaro – Ehmmm…Mo signora, si accomidici…

Pamela – Cum…??

Alvaro – Si…accomiddci…Mo la s’méta a séda…

Pamela – (Siede)…E lei ?? Com el s’chièma lei…??

Alvaro – (porge la mano)…Alvaro…

Pamela – Ah…Alvaro piuttosto corsaro…(Ride sonoramente)

Alvaro – No…no…che corsaro.. an so’ bòn manca da nudè…!!

Pamela – Com ann’è bòn da nudè…pare tanto omo di mare…Così bronzato…!

Alvaro - …Sarà parchè dle volt quand è l’instèd a vagh giù par maréna ti scoj a chiapè i pdojch…

Pamela – I pdojch…?? Ahhh…le cozze…!!

Diav - …Le cozze…le cozze….

Alvaro – Eh già…Le cozze…Sa par me l’è ‘n hobby…

Pamela – Ah…parchè el va sa’l chèn a chiapè i pdojch..??

Alvaro – Sa’l chèn…?? Che chèn…??

Pamela – Mo sa boby no…!!

Alvaro – Boby…??

Pamela – E ‘l su chèn…!!

Alvaro – Mo me miga ajò ‘l chèn…ajò ‘n gatt…

Pamela – Ahhh…!! Ajò capìd…Lei el va a chiapè i pdojch sal gatt…??Prò boby l’è ‘n nom buff par un gatt…an s’è mèi sentìd a dì…

Alvaro – Mo no…An  centra el gatt…

Pamela - …Comunque an c’è gnènt de mèl a chiamè boby ma’n gatt…

Alvaro – Mo el mi gatt  el s’chièma Clementino…

Pamela – E parchè…?? El gatt l’è ‘l sua…??

Alvaro – Se…

Pamela - …Alora lei el po’ fè quél ch’i pèr…Po’ se Bobby l’è cuntènt…

Alvaro – Mo chi l’è ste Bobby…??

Pamela - …Mo el gatt ch’èl  chiapa i pdojch sa lei…no..??

Alvaro – Me i pdojch signora a i vagh a chiapè da par me, no sa’l gatt…parchè el sarìa…com a poss dì…’n pasatèmp…ecch…!!Boby an céntra gnènt…L’ajà capìd mèl…

Pamela – Ohhh…Che pchéd…Comunque anca me ajò ‘n pasatèmp sa…

Alvaro – Ah se…A so’ cuntènt…E co’ la fa lei...Co’ la fa...??

Diav. – (Deciso)…La chiapa i sardon…!!

Angio - …Uffaaaa…!!

Alvaro – La va arcoja le puracc…no..??

Pamela – Ma no…sciocchino…BALLO…!!

Alvaro – La bala…Mo davére…?? Mo… i ball antigh o moderne…??

Pamela – Ne antigh ne moderne…L’è ‘na roba tutta particolèr…Che po’ sarìa tutt una ginastiga sa la panza…insomma sa da mòva sol la panza…Me a facc…LA DANZA DEL VENTRO…!!

Alvaro – Mo pènsa te…Ann’ho mèi sentìd a dì…e cum s’fa a mòva sol la panza…l’è na roba complichèda…(Alvaro prova).

Pamela – Ah…Préma de tutt bsogna avé la panza…parchè il VENTRO sarìa la panza no…’n do’ c’è la budlèra, questa maché…(indica)

Alvaro - …E già…

Pamela – E po’ sa da mov tutt avanti e indrìa…avanti e indrìa…Mo acsé l’è ‘n po’ dificil da spighè…Tocaria fè véda…par capì bèn com funziona…Che comunque adess a forza da discorra  me v-nuda ‘na gran sét…me girìa ‘n bichìr d’aqua…

Alvaro - …Al vagh a to’ subìt…

Diav. – Mo che aqua incantèd…dai un grapén no…!!

Angio . – Ecch se brav…acsé la s’imbrièga…

Diav. – (A crescere)…se…SE…SEEEEEEE….!!

Alvaro – De…déntra ma l’aqua magari ai metarìa anca na..na mulighéna de grapa…acsè la va giù méi…A facc mèzz e mèzz…!!

Pamela – Ecch se brav…Alora par fè ‘na roba fata bèn, dam da béva sol un bichìr de grapa senza l’aqua…ch’è méi ancora…!!

Alvaro – A se se vè…a facc anca préma…è tutt machè va…

Alvaro si appresta a prendere la bottiglia e due bicchieri in uno scaffale che è in scena. Poi riempie un bicchiere e lo porge a Pamela, la quale tracana all’istante.

Pamela - …A la salud…!!...(Beve)… Ancora Alvaro che adèss a fém un brindisi…

Alvaro – SE…se…

Angio. – Ecch t’ha vést…?? T’si cuntènt adèss…?? Questa maché  la s’imbrièga e dop… chisà co’ sucéd…!!

Diav. – Mo stà zitén valà…che par fè imbriaghè ma questa tropp c’vo’…!!Catt l’ajà cacièd giò un bichìr de grapa cum fosa l’aqua schiètta…!!

Alvaro ha riempito di nuovo il bicchiere di Pamela e i due brindano.

Pamela – (Starnazzando)…Salute…!!

Alvaro – A la salud…e alla facia de chi c’è vo’ mèl…e che dio li strafulmini…!!

Pamela – Mo t’el sa che t’si propi simpatigh Alvaro… piuttosto corsaro…??

Alvaro - …Anca te te si simpatiga…Pamela…anzi…Pamelona…

Diav . – Se…va bèn…Adèss prò basta scherzè…Alvaro… salti adoss…!!

Angio. - …Mo co’ t’si matt…Ritirata Alvaro…Ritirata strategiga…!!

Diav. – Mo che ritirèda e ritirèda…salti adoss, e via,  Alvaro !!

Agio. – Ritirèda…!!

Diav. – Atacch…!!

Angio. – RITIREDAAAA….

Diav. – Al’ atacch…!!

Alvaro – Donca Pamela…a stémi…ecch…parland dla…dla panza…tua che…

Pamela – La danza del ventro…??

Alvaro – Se…ecch a vléva dì…che me piac-rìa… da…da véda cum s’fa…a sarìa interesèd ecch…parchè me a so curios alora…

Diav. – Brav Alvaro…Bèla mosa…

Ang. – Mo che bèla mosa…e bèla mosa…Adèss chisà co’ i vén in mènt ma sta mata…

Pamela – Mo davére…?? ...ALVARONE CURIOSONE…!!(Ride)…Mo  miga l’è come venda i figh in s’el marchèd…!! L’ajè ‘na roba complichèda, co’ t’créd…… c’vò la mosiga… ‘na certa preparazion…i vestìd…Booh…!!...Ann’èl so…!!(Pausa) Bèh… Comunque adèss bsogna propi ch’a vaga…(fa per andare)

Diav. – Ecch…T’ha vèst…Non hai colto l’attimo fuggente…!!

Angio. – Meno mèl…

I due discutono animatamente, sempre in silenzio fino a che decidono di ascoltare come evolve la situazione.

Pamela – (Continua il discorso)…E a m’arcmand…dì ma Bobi da nun v-nì più a caghè in tl’ort de chèsa mia, spèc in do’ ajavém piantèd i pundor…parchè s’no mi marìd che tra l’atre l’è anca caciadòr, i tira sa’l schiopp, capìd…??

Alvaro – …Eh..?? Ah…Se…se…non dubita…

Pamela –…Adèss a vagh sèl sèri…devo purtroppo ramazzare la casa e poi…scopettare in giardino le caghéd de Bobi…el  tu gatt…

Alvaro – Oh…me dispièc… Comunque, par…par Bobi…par el  gatt a vléva dì, … quand al végh ai dégh tutt quèl ch’ajò da dì…Prò a pensèva…

Pamela – Seeeeee…!!

Alvaro – A…pensèva…che sicom me a sò…com a poss dì…da per solo…e te Pamelona te si…da per…da per…

Pamela - …Sola…??

Alvaro – Ecch…se…apùnt…alora me a pensèva che…magari …dop pranz…te pudév …arturnè maché…ecch…co’so…magarì a chiapè ‘n cafè…E acsé t’me pudév…fè véda com funziona…sta…sta…

Pamela - …Stà…Danza del ventro…??

Alvaro – Ecch…se…apunt…

Diav. - …MMM…brav Alvaro stavolta t’me si piaciud…!!

Angio. - …Ma me par gnènt…(L’angioletto esce a testa china)

Pamela - …Ma…veramènt…acsè…su dò pìd…t’ me chiap ‘na mulighéna a la sprovista ecch…

Alvaro - …Oh…s’an te vo’…ann’importa eh…!!

L’angioletto felice fa per rientrare in scena. Poi alla battuta di Pamela riesce sconsolato.

Pamela – Ajacètt senz’atre!!…Basta ch’el cafè el sia bon e sa’l squìzz…

Alvaro – C..Cum l’ha da essa el cafè…??

Pamela – Mo sa’l squizz…Alvarone…sa’l squìzz…

Alvaro – O..Osia…??

Pamela – Ma corretto…Alvaro…Corretto…!!

Alvaro – …Ahh..!! Se…se…c’mancarìa…Corretto…senz’atre…!!

Diav. - …MMMMMHH !!…Vén otra…a t’dagh me el squìzz…!!

Pamela - …Alora a sèm d’acòrd…ajartorne più tardi…vèrs l’una, l’una e mèzz, o le dò…le dò e mèzz…o anca le tre…le tre e mèzz…giù di lì…Chissà..(uscendo)…Ciao…Alvarocorsaro…!!

Alvaro – Ciao…Pamela…Anzi…Pamelona…!!

Angio – (Rientrando)… Echh…la fritèda l’ajè fata…!!

Il diavoletto salta e balla, l’angioletto esce dalla parte opposta scuotendo la testa, Alvaro ed il diavoletto uscendo si incrociano e con la mano si danno il cinque.

La scena si oscura per alcuni istanti con musica, poi tutto ritorna alla luce, ad indicare che è passato un po’ di tempo.(Ricordarsi eventualmente anche l’alternativa orologio diavoletto – angioletto per guadagnare tempo in questo momènto non so, visto che mi scappa anche la cacca e vado di fretta).

Alvaro rientra elegantissimo, giacca vistosissima  cravatta o foulard ecc. ed in grande stato d’agitazione, il diavoletto e d’intorno o vicino a lui che gli aggiusta la giacca, la cravatta.

Diav – Su…su..forza e coragg…Mo quand t’arcapida ma te ‘n ocasion acsé…Ahhh…che donna fine e delicata…l’ajè un po’ stagiunadéna è véra…prò che classe… Che raffinatezza…E po’ Alvaro…La danza del Ventro…!!Che libidineeeeee…!!...Comunque…Dai..dai…adèss…prepèra ‘n qualco’… Mètt ‘na muliga a post e crea l’ambientazion da “Mille e una notte”…

Angio - …(Attraversando la scena)…Chesimèi “Mille e una botte…” No a dégh… Tl’ajà guardèda bèn ma sta Pamelona…!!

Diav – Ectè lo…mo che bèla batuta t’ha fatt…brav…(Mentre passa da uno scupazzo all’angelo)

Angio - …Sta bon …an me tuché…sa…(Vede poi Alvaro intento a preparare la tavola, Alvaro prepara  con calma tutto l’occorrente  che porrà al centro della tavola stessa.)…Me propi an capisc…co’ l’è che te vréss fè…s’po’ savé…??

Diav. – T’ha dètt propi bèn, te an t’capisc gnènt…Mo el farà quél chi farìa tutt i om de stè mond no…Zucon…!!

Angio. – No…Propi no…Alvaro l’è un om spusèd…T’ha capìd…Spusèd…  l’è cuntènt acsé…!!

Diav. – Mo lascia gì valà……i l’ann lascèd da par lò, a chèsa …sa’l gatt…!!

Alvaro – (Smette per un momento di fare la tavola)…Ah se…el gatt…Miciooooo….Miciioooooo…!!

Diav. – Lascia perda el gatt…e fnìsc da preparè la tavla, incantèd…

Angio. – E po’…e po’ l’ha anca dò fioj…!!

Diav. – Se…i fioj…A ti arcmand i fioj…la fiola po’, adèss la sarà già a chiapè el sol…sa’l cul de fòra…Ah Ah…!!

Alvaro - …(Si riferma un attimo)…Chisà se la Susanna l’ajè gida a gambiè ch’èl costum…bo…??

Diav. – No ch’in l’ha gambièd el costum…no ch’in l’ha gambièd…A t’èl farìa anca véda Alvaro…mo a sèm in t’un post pén de gènt e de fiulén…e an te poss fè vèda gnènt…propi an poss…!!

Angio – Pènsa bèn ma quél ch’te fa Alvaro…!!

Alvaro – (ha un attimo di ripensamento)…Mo…porca boia…co’l’è c’ha facc…?? A stagh maché…aspetand ma ‘na dona che manca a cnosc…vestìd com un imbecèll…par co’ fè po’…e se fossa tutt una trapola e st ‘ia la me da ‘na bota tla testa e la me frega el portafoj…?? Ehhhh…Se légg tant rob ogigiorne  in t’i giurnèj…

Angio. – (Ha tra le mani un giornale si siede (magari sul tavolino e legge)…Uomo maturo guasi sessantenne assassinato da misteriosa donna assassina. Il corpo dell’uomo è stato ritrovato dalla povera moglie, di ritorno da una gita a Firenze col prete, in stato di avanzatissima decomposizione, smembrato in tanti piccoli pezzi, unico testimone un gatto ritrovato che giocava con i piccoli pezzi stessi dell’uomo assassinato dalla donna assassina…!!

Diav – (Strappa il giornale all’angioletto poi lo prende per il collo e lo porta fuori)…Basta…Via…fòra…lévte di minchion…!!

Angio. .- AiaaaaHHH…!! Noooo…Aiutoooo…!!

Diav. – Viaaaa…via…viaaaaa…!!

Alvaro - …E no catt…stà a vèda che st’ia la vén propi par amazè ma me…Oh…stà a sentì…Se par ‘na volta a facc na sciapèda…’Na volta…e miga mòr nisciun…

Diav – (Rientrando)…Brav Alvaro…Quést se chièma ragionè…E po’ chi è ch’èl vèn a savè…?? Nisciun stà tranquill…propi nisciun…

Alvaro – E alora…Donca…se propi nisciun el vèn a savé…

Diav. – Fém stà sciapèda nooo…!!

Alvaro – A facc stà sciapèda…e chi se vést se vèst…!!

Suona il campanello d’ingresso.

Diav. – Finalmènt…era ora…!!

Alvaro – L’ajè lia…l’ajè lia…Alvaro stà calme…calma e sanguè frédd…Come se fosse la  roba più naturèll de stè mond…

Va ad aprire seguito dal diavoletto.
Da fuori scena(Chi è…??)

Maria – Alvaro ipra…a so’ la Maria…

Alvaro rientra per primo il diavoletto lo segue.

Alvaro – Oh…porca boia…mi cugnèda…co’l’è c’ha facc adèss…e po’ co’ i dègh..??...Un moment Maria …ajariv…!!

Il diavoletto si eclissa e dalla parte opposta appare l’angioletto.

Angio. – T’ha vist…?? Co’ t’avéva détt…?? Adesso come la mettiamo mio caro Alvaro…?? T’ha vést co’ sucéd a fè ‘l furb…?? Eh…!! Adèss te si propi inguaièd…E già…!! Il peccato Alvaro non paga…non paga mai…

Il diavoletto arriva dietro l’angelo con una clava (quelle di plastica) e lo colpisce in testa. L’angelo sviene ed il diavoletto lo trascina fuori scena.
Alvaro è agitatissimo, si toglie al volo giacca ed eventualmente cravatta o foulard e prende la giacca da camera (poi bisognerà vedere come si veste sto tizio ) infine si scompiglia i capelli.

Maria – (Ancora da fuori e suonando insistentemente il campanello)…Alvarooooo…Putèna vigliaca ipraaaa…!!

Alvaro – (Si appresta ad aprire)…Ajarìv…ajarìv…eccolo..eccolo…!! (Esce)

Rientra seguito dalla cognata con dei piatti in mano.

Maria – (Trafelata)…Era ora…!! E co’ t’aspetèv che cascasa la luna…?? A so’ cariga com un sumar…!!

Alvaro – E…E co’ savéva me…

Maria – Toh…!! Quest l’è ‘l tu pranz par ogg…I t’èl manda tu moj…!!

Alvaro - …L’Elvira..??

Maria – Se…La m’ha détt “ Prepèra ‘n qualco’ ma ch’èl pòr sgrazièd…” Oh…A pogg tutt maché sopra eh…!!

Alvaro – Eh…!!? Ah…se…se…

Maria – …A végh che t’ha già preparèd un po’ la tavla…E parchè c’è dò tazén…T’ha da chiapè ‘l cafè…?? E sa chi t’chiap el cafè…??

Alvaro – Ehh…?? Co’…?? …Sa’l  gatt…!! Ajò el gatt ch’èl chiapa el cafè sa me…

Maria – Co’ l’è che t’fa…?? T’fa chiapè el cafè sa’l  gatt sòra la tavla sa teeee…!!?? Madòna Alvaro che schìf…!!

Alvaro - …Che schìf…che schìf…A so’ da par me…almanch el me fa compagnia no…!!...(Chiama)…Micioooo…Miciooooo…!!

Maria – Mmmmm…Alvaro…maché c’è ‘n qualcò’ ch’an me quèdra…C’è un qualcò’ ch’an me cunvinc…Alvaro…guardme in tle pall di occh…Ann’è che c’è in gìr qualca dòna no…!!??

Alvaro - …Qualca dòna…?? Mo co’ t’si mata…??Mo par chi t’m’ha chiapèd dì…??

Rientra l’angioletto.

Angio. – Bugia..Bugia…Pentiti Alvaro e dì la verità…

Entra il diavoletto che prende l’angelo per la collottola e se lo porta fuori.

Diav. – Via..fòra…lévte di minchion…dai…!!(Fuori entrambi)

Maria – No…No…L’è véra…An po’ essa…An t’si ‘l tip…

Alvaro – Com sarìa a dì ch’an so’ ‘l tip…?? Co’ me manca ma me…??

Maria – (Pausa, lo squadra da capo a piedi)…Tutt…te manca tutt…An t’ofènda eh Alvaro…mo ma te te manca tutt…propi tutt…Bèh…Adèss a vagh via…Ciao…Sciupafemmine…!!…(Fuori)

Alvaro - …Ciao Maria …e grazie de tutt…anca di complimènt…(pausa)…sopratutt d’i complimènt…(piano)…T’néssa ‘n colp…!!...Madòna a so’ sfnìd…!!

Alvaro si butta sfinito sul divano per riposarsi degli stress.
Da un lato esce il diavoletto dall’altro l’angioletto che si pongono ai lati opposti dietro il divano o la poltrona.


Diav. – Ahhh…Finalmente campo libero…forza…forza…pettinarsi e sistemarsi che l’ora è prossima…

Angio.- (Parte opposta)…Alvaro…Alvaro…T’ha vést che spaghétt ch’t’ha chiapèd…?? Pènsa bèn ma quél che t’fa…Alvaro…Pènsa ma tu moj cla te vò bèn…

Diav. – Mo che bèn e bèn…nun stè a sentì…chisà co’ la fa a st’ora…!?

Angio . – E stà zétt una muliga…!!

Diav. – No  …te sta zètt…!!

Angio. – No te…

Diav. – TE…!!

I due si spintonano e litigano in calando mantre Alvaro si addormenta.

                              
FINE PRIMO ATTO



SECONDO ATTO
                                           
Alvaro è sul divano appisolato.
Suona il campanello d’ingresso. Arriva subito il diavoletto che scuote Alvaro per risvegliarlo.

Diav. – Oh…!! Alvaro…el campanell…!!

Alvaro – Eh…??

Diav - I sona…!! Alvaro l’ajè lia…L’ajè lia…Finalmènt…Alvaro svruch-te…!

Alvaro –  Com…??    

Diav – ( Lo sbatocchia)…La Pamelona, l’ajè arivèda…Ttirtè su ‘na muliga… ipra la porta…Movte…!!

Alvaro – (Si desta e concitato va ad aprire)…Ah..se..se…el campanèll el campanèll…i sòna ma la porta…L’ajè lia…

Diav – Ohhh…Finalmènt…(Solenne)…Che il peccato si compia…

Entra l’angioletto.

Angio – No…no !!…Tant ann’è la Pamelona…!! (Fa una pernacchia al diavolo)

Diav - …Va via sa…( che rincorre l’angelo fuori entrambi)

Alvaro – (Da fuori credendo fosse Pamela)…Ma…prego…prego…vieni pure mia ca…(cambia)…Ah t’si te…E te paréva…

Entra  Valentina, nipote di Alvaro e figlia di Maria(la cognata).
Tiene in mano un grosso panino.

Valentina - …Grazie…!!(Si catapulta sul divano)…Ohhh…finalmènt…!!...Mo zio, com te fèv a savé ch’ajèra me…

Alvaro - …De fatt ann’èl savéva…A m’èl so imaginèd…a so’ un… un…veggente… Ajavéva propi ‘na gran voja da védte Valentina…(sarcastico)

Valentina - …Mo pènsa te…

Alvaro – E già…A pensèva…chisa se la Valentina ogg…mo propi ogg la pasa maché da me a …rooompa …la monotonia…

Valentina – Ecch…T’ha vést alora…?? Desiderio esaudito…T’si cuntènt…??

Alvaro –…Eeehhhh…!! Da bestia vara…!! An stagh piò in ti pagn da la cuntentéza…E…di un po’…Co’ va cercand maché da me Valentina…??

Valentina - …Mi mèdra…a vagh cercand mi mèdra…l’ajè pasaèda maché par chèsi…??

Alvaro -  No…cioè se…L’ajè gida via adèss adèss. Vè…Se ti corr d-dria tla chiapp al vol…

Valentina – Oh…l’ajè ‘n ora ch’a la cérch…Porca paletta…L’ha m’ha détt “Valentina…Va a fè la spésa…” e po la m’ha dat la lista dla roba ch’ajavéva da cumprè…

Diavolo – (Rientra)  Alvaroooo…Mandla via…

Alvaro – Se…ajò capìd…A so cuntènt…Sol che adèss ajavrìa  un po’ de… de prèscia…T’avév bsogn d’un qualcò’ Valentina…??

Valentina – (Sempre sgranocchiando il panino)…Se…Ajò bsogn dla lista dla spesa…a l’ajò persa…

Alvaro – E…tla vèn a cerchè maché…??

Valentina –Mo no…Prò a vagh cercand mi mèdra…Che s’no ogg a magnèm le nuciulén…

Alvaro - …A végh…

Diavolo – Alvaro…Maché a fén nott…mandla via dai…!!

Valentina - …Ah…Quést…??...Quést l’è sol un stuzighén préma del pranz…Proteine e vitamine…Tutta salud…Ajò da créscia me…!! (Sbuffa)…Ufffa…A so’ straca morta…e po’ me v-nuda ‘na sèt…Zio, dam un bichìr d’aqua par piacér…

Alvaro – (Seccato)…Se…prò a la svélta eh…!!(Esce,prende l’acqua e la porge a valentina)…Toh…!! Bév…!!

Valentina – (Sempre sul panino)…Mo zio…t’aspètt ma qualch’d’un…??

Alvaro – Chiiii…?? Meee…?? No, no…

Valentina – T’ha preparèd la tavla par dò ….!!

Alvaro - …El gatt…A magn sa’l gatt…valentina par piacér an me smulighè tutt el divano prò…Ehh..!!

Valentina – No…No..A stagh atènta…A sò tutta sudèda…porco boia…ajò fatt ‘na corsa…Mo…disturbo no…??

Diavolo - …Siiiii…si…si…disturbi…rompi…Va viaaaaaaa…!!

Alvaro – Nooo…ann’è che te disturb…e…che ajò ‘n po’ da fè ecch…!!

Valentina – E va bèh…alora a vagh via subìt…(fa per andare)…Ah zio…La Susanna l’ajè partida se…

Alvaro – (Seccato)…Se…Valentina …se…

Valentina – E…quand l’aiartorna…??

Alvaro – Quand l’aiartorna…?? An se sa…E anca Federico l’è partìd…E anca tu zia Elvira va bèn…!!

Valentina – Zio…t’èl sa…Ajavéva da gì anca me sa la Susanna e Federico…ma la Susanna l’ann m’ha vlùd, parchè la dic ch’a so tropa pcéna par gì via sa lori ch’jè grand…

Alvaro – Mo…Valentina…parchè an te part adèss…Che me ajò da fè ‘na muchia de roba machè da fè…

Valentina – E co’ t’ha da fè…??

Alvaro – Ajò…Ajò da cerchè ma’l gatt…ch’ajò da chiapè el cafè sa lò…va bèn…?!

Valentina – (meravigliata)…Mo cum…?? T’chiap el cafè sa’l gatt??...Figoooo…!!

Alvaro – SE…cioè no…L’è ‘l gatt ch’èl magna sa me…!!

Valentina – Ambèèè…!! Che figataaa…Mo el gatt el magna sa te sòra el tavlén…??

Alvaro – E..?? No…No…lò el s’métt a séda come tutti i cristièn…

Valentina – E par magnè …com el fa…??

Alvaro – Com el fa…sa la zampténa pièn pièn e ‘n po’ a la volta…(cerca di spingerla via)

Valentina – E…E par béva…??

Alvaro – Bar béva…el lécca Valentina…Co’ t’ho da dì…Adèss prò slogia dai ch’el zio l’ha da fè…

Valentina – Va bèn…Ajartorne a cerchè ma mi mèdra…

Alvaro – Ecch se…brava…va a cerchè ma tu mèdra…dai…!!

Valentina – Ah zio…’n antra roba…

Alvaro – Ancora…!! E co’ c’è adèss…??

Valentina – La Susanna el costum miga i l’è gìd a gambiè…E po’ l’ha m’ha détt anca da nun fè la spia ma te…Prò sicom l’ajè stèda ignoranta sa me e l’an m’ha vlud porte via sa lia, me la spia a la facc l’istéss, acsé l’impèra…

Alvaro – Se…se…Brava…adèss prò bèda gì dai…Ciao eh…

Valentina – (da fuori)…Ciao zi…

Alvaro – Se…ciao…ciao…(Rientra tra se)…E ‘na maténa che raza de pèza de schiafa de rotura de scatol…(Si fa pensieroso)…T’ha capìd…La Susanna l’ann’è gida a gambiè el costum…stà bugiarda…magari l’ajè dacord sa la mèdra che tant va a fnì sempre acsé…

Diavolo – Mo co’ t’importa de ch’èl cara de costum adèss…Movte che LIA l’ha stà arivand…ahhh…a sènt già el parfumm…Ecla…Ecla…!!...Sia lodato il cielo…

Angelo – (Entrando)…OOOhhh…!! Sta atènti a cum te parle te ehhh…!!

Diavolo – Se…se…t’ha ragion ..scusa..scusa…!!

Suona il campanello d’ingresso, Alvaro ha un sobbalzo poi si sistema i capelli e si da una botta alla giacca, quindi va ad aprire.
Entra finalmente la tanto attesa PAMELA vestita da danza del ventre e con in mano un turbante.

Pamela – (Da fuori)…E’ parméss…??

Alvaro – Mo non c’è miga necessario che te dmand permess mia cara…carissima  Pamelona…Mia gradisi…grasidi…Insomma fa cum te fuss a chèsa tua ecch...

Pamela - …Ma grazie…

Alvaro – ..Prego…assiderati…

Pamela – Beh…se…in efètti se, fa ‘n po’ freschén…

Diavolo - …Che finezza…che rango…una vera signora…

Angelo - …Ma me…  me pèr ‘na gran zaclona…

Diavolo – Mo… stà zétt te ch’an t’inténd afatt…an t’véd cl’ajè vestìda al’orientèl…??

Alvaro –(Nota come è vestita Pamela)… Mo…Pamela, com te si cumbinèda??

Pamela – Parchè…?? A me so mèssa adoss la préma roba ch’ajavéva par chèsa…gnènt de specèl vè…e po’ quèst machè l’è ‘n vestid orientèl…Tlà vo’ veda o no sta DANSA DEL VENTRO…??

Diav – (Perde la testa e si mette a saltare)…SE…Se..se…se…se..se…

Alvaro – Ah…se se…a la voj  véda…se…se…

L’angioletto si mette da una parte a braccia conserte e con il broncio.

Pamela - …Prò préma, mio Alvaro-piuttosto-corsaro…bsogna organizè l’atmosfera…Préma de tutt dam da béva…

Alvaro - Se…Se…Co’ t’vò béva Pamelona…??

Pamela – Ah…un qualco’ de fort…Acsé se scalda l’ambiènt…

Diav – (Assatanato)…Se…se…scaldèm l’ambiènt…dém fogh ma tutt…!!

Alvaro prepara i beveraggi.

Angelo – (Che era in disparte,se è fuori rientra ammonendo con il dito)…Alvaro ricordati che BACCO TABACCO E VENERE riducono l’uomo in cenere…

Diav - …Mo co’ t’dic imbecéll…Alvaro miga el fumma…!!

Angelo - …A vléva di…Bacco e Venere riducono l’uomo in cenere…

Diav – (all’angelo)…T’ha fnìd…??

Angelo – Se…

Diav – Alora adèss…aria…fòra…che noiatre ajavém da fè…

L’angioletto esce testa china.

Pamela ed Alvaro bevono abbondantemente.

Pamela – …Toh…(consegna ad Alvaro un CD)…taca la banda…

Alvaro – Eh…??

Diav - …La musiga Alvaro…!!

Alvaro – Ah…se…se…

Alvaro esegue.

Pamela – E adèss…Métt el turbant…!! (Consegna ad Alvaro un turbante)

Alvaro – (Ormai posseduto)…A l’ho da métta tla testa…??

Diav – Mo se sa…!! E ‘n do’ t’èl vo’ métta t’èl…

Prima che il diavoletto finisca la frase, comincia di botto una musica orientale, e Pamela…comincia a ballare.  Durante la danza il diavolo riempirà continuamente il bicchiere di Alvaro che bèrra a dismisura, poi il diavolo si metterà a ballare con Pamela la quale a sua volta inviterà alla danza pure Alvaro che si unira ormai alticcio al ballo.(Bisognerà determinare la durata del ballo)
 
Pamela – (Invita Alvaro alla danza)…Dai Alvaro…bàla anca te sa me…su dai…Alvarone…

Diav – (Che sta ballando,)…Se…Se…dai  Alvaro…dai…Che libidineeeee…!!

Pamela, Alvaro (turbante in testa) ed il diavoletto ballano freneticamente per alcuni minuti.

Ad un certo punto del ballo l’angelo entra arrabbiatissimo.

Ange – Adess basta…!! Maché sè pasèd el limit dla decènza…Ho detto bastaaaa…!!

La musica si spegnerà all’improvviso, il diavolo stramazza lungo in terra, Alvaro e Pamela invece si getteranno  sulle due poltrone.

Alvaro – (Esausto ed ormai alticcio)…Madòna…ann’è poss piò…!! Me schiopa tutt maché déntre…!! Odìo…Me gìra tutt…Me sa ch’a so ‘na mulighéna  imbriègh…

Pamela – (Cinguettante riempie di nuovo i bicchieri)…Ma allora forza Alvaro…facciamo un brindisi…!!

Alvaro – (Ubriaco) SE… se…l’è da stamaténa ch’a fém i brindisi senza bàta ‘n chiòd… comunque…Sempre a la facia de chi c’è vo’ mèl…toh…!!

Pamela – …A fém un brindisi specèl…Te te métt el bracc tua intrecèd ma’l mia…(esegue)..e me a métt el bracc mia intrecèd sa’l tua…(esegue)…acsè…e adèss se bév…

Mentre i due eseguono il movimento, si sentirà la fanfara dei bersaglieri ed il diavolo entrerà in scena correndo con in testa il cappello da bersagliere.L’angelo lo seguirà sempre correndo a ritmo di fanfara.
Ad un certo punto però mentre il diavolo prosegue la sua corsa. L’angelo si ferma alle spalle di Alvaro proprio mentre questi sta cercando di bere.

Angelo – Alvaro…Alvaro…stè rob i om spusèd in l’è fa…!!

Cosi dicendo da una piccola spinta ad Alvaro che versa il bicchiere su Pamela.

Pamela – (Si alza di scatto)…Mo co’ t’fa…incantèd…??

L’angelo sorride soddisfatto, il diavolo lo prende per il bavero e lo porta fuori a calci nel sedere.

Alvaro – Ohh..Signurén co’jò fatt…!! Scusa…Pamela …Scusa…Che macèll ch’ajò cumbinèd…!!E…che a so’ ‘n po’ bréll… Scusa ancora…An te mova…An te mova…A vagh a tò un stracc par pulì…(fuori barcollando)

Pamela – Mo vàra st’imbecéll…El m’ha spatachèd tutta la blusa…St’imbarbugìd…

Alvaro – (Rientra barcollando con uno strofinaccio)…Ech…ech…A rimédi subit …Scusa sa Pamela…Mo an l’ho fatt aposta…L’ho fatt par davér…(Ride…fa per pulire ma si blocca davanti al seno di Pamelona, attimo di imbarazzo).

Pamela – Da maquà…(Strappa di mano lo strofinaccio)

Alvaro – Se…Pamela…se…fa da par te…chi fa da se fa per tre…

Pamela –(Seccata)…Sarà méj…Catt…vàra machè…!!

Il diavolo e l’angelo assistono curiosi.

Alvaro – Me…Me…dispièc…sono mortificato…

Pamela – Ahhh…Te dispièc…!! L’è ‘l minim…’N do’ l’è ch’a poss gì a cerchè da pulì ste disastre…?!

Alvaro – Dlà…t’el bagn…

Pamela esce molto seccata imprecando e si dirige al bagno.

Alvaro – (Tra se)…Oh…Signurén del paradis…mi girà tutt…me dol la testa…

L’angelo si pone davanti ad Alvaro e, con il dito lo ammonisce.

Angelo – Quést sucéd quand un el vo’ fè ‘l furb…Eh…mio caro Alvaro..Non tutte le ciambelle riescono col buco…Infatti tanto va la gatta al lardo che ci lascia lo zampino…Sono finite le noci a Bacucco che ne aveva sette solai e ne mangiava una al giorno…perché chi troppo vuole nulla stringe…e l’abito non fa il monaco, ma ricordati però che l’erba del vicino è sempre la più verde…

Mentre l’angelo fa la sua filippica il diavolo esce per un attimo di scena e rientra subito con una grossa pistola e comincia a sparare verso l’angelo che cade a terra, poi rialza ed esce malconcio di scena.
Il diavolo soffia nella canna della pistola vede uscire l’angelo e recita verso il pubblico.

Diavolo -…Muore il lupo, muore l’agnèllo,(pausa) muore la volpe, muore l’uccello,(pausa) muoiono gli uomini pieni di guai…ma i rompipalle, non muoiono mai…!!

Suona il campanello d’ingresso.

Alvaro – (Sobbalzando)…Adèss chi è…??

Diavolo – Ah…Prò alvaro che rotura de scatol…Eh…!!An se po’ stè un minùd in santa pèc…(fuori)

Alvaro – (Va ad aprire ubriaco)…Con stà pioggia e con stò vento chi è che bussa a stò convento…??

Trattasi di Fernanda la donna delle pulizie.

Fernanda  - (Da fuori)… Alvarooo…A so’ la Fernanda ipra…!!

Alvaro – (Da fuori)…La Fernanda…?? E Co’ vlé…?

Fernanda – (Da fuori).. Mo com co’ voj…?? Ajò da pulì no…??

Alvaro – (Da fuori)  Ann’avévi da v-nì dmén…??

Fernanda – (Da fuori) Su moj la m’ha détt che ajò da pasè anca ogg…Adèss sa me vlé aprì par piacér…

Pamela esce dal bagno.

Pamela – (Strfina la maglietta)… Oh…Stà maietta miga l’an vén più cristièna…!!

Alvaro – (Disperato rientra ancora alticcio)…Pamela…Pamela…Artorna déntra t’el cess…par piacér…sa tutt quèl ch’t’ha bùd, t’avrà bsogn no…??

Alvaro spinge Pamela nel bagno.

Pamela – Mo…Parchè…?? Parchè..??

Alvaro – Parchè de se…an te procupè e sta zitèna…

Fernanda – (Sempre da fuori spazientita) Alvaroooo…E insomma a me vlé aprì se o no…

Alvaro – (Apre)…Aiariv…!!

Angelo – (Bacchetta Alvaro)…T’ha vést Alvaro…te t’fa ‘na roba de nascost…e tracchete…Capida l’imprevést…

Diavolo – Vàra ch’a t’dagh un cazott eh…!!

I due escono litigando dalla parte opposta.

Fernanda entra con l’occorrente per pulire.

Fernanda – Ohhh…Era ora…Mo co’ l’è ch’èl fèva…??

Alvaro – (alticciio)…Ajèra tutt nud …va bèn…nudo brillo…!!

Fernanda – Mo…davére…??...Mo co’l fèva el bagn…miga l’è dmeniga ogg…??

Alvaro – No…ann’è dmeniga...prò quand a so’ da par  me pièc da girè tutt nud pa chèsa va bèn…!!

Fernanda – Alora fortuna ch’ajò sunèd…parchè me ajò le chièv par entrè…e se a entrèva acsé de bott com a facc de solit…sa che spetacol…! !Mo cavém una curiosità…a stè tutt nud par chesa…(Indica il turbante)…sa cl’afari tla testa…??...Mo co’ si imbriegh…??

Alvaro – Se…no…Piutost…(Si altera)…lei l’ajà da v-nì dmèn …e no ogg…!!

Fernanda – OH…Ch’èl cerca da stè calme eh…!!Su moj la m’ha telefunèd, e l’ha m’ha dètt che sicom lei…l’è maché da par lei…Sta chèsa insomma sta chèsa…la sarìa dvéntèda ‘na stala…(Si quarda intorno)…difatti com a végh…(pausa)…E…A vléva dmandè…acsè in confidenza…Ann’è che c’è anca le vacch…??

L’angelo ed il diavolo si siedono tranquilli (sedie o divano)  e parlano tra di loro ed interagiscono con i personaggi.

Angelo – T’véd Alvaro..?? Il peccato non paga…la s’è incorta subit…

Diavolo – Mo che pchèd e pchèd…Ancora ann’ha cumbinèd gnènt…poracc…

Alvaro – Mo…Com la se permétt lei…Eh…?? Me a so’ ‘na persona seria co’ la créd…!!

Fernanda –…Ahhh…!! Sigùr…Mo s’véde…(pausa, annusa il fiato)…Po’ me sa cla anca bùd…

Alvaro – Signora… la me facia el piacér d’arturnè dmén…parchè ogg…

Fernanda – (Comincia a raccattare le cose in giro poi vede la tavola) –Se…se...Mo sa chi ‘ l magna Alvaro…??

Alvaro – Sa nisciun parchè…??

Angelo – Alvaro…an arcuntè le bugi…??

Il diavolo come nulla fosse da una padellata in testa all’angelo.

Angelo – Ahi..Ahi..Ahi…Ahi…Ahi…!!!(si copre la testa con le mani)

Fernanda – Com parchè…?? C’è …dò bichìr…dò curtèi…dò tazén…

Alvaro – Sa’l gatt…a magn sa’l gatt va bèn…(Chiama)…Miciooooo…Micioooo…

Fernanda – (Sorpresa)…El magna sa’l gatt…?? A l’ho détt me clè imbriegh…!!

Alvaro – Mo che gatt…maché an c’è nisciun gatt…!!

Improvvisamente esce Pamela dal bagno.

Fernanda – (Rimane di sasso)…El gatt an ce de sigur…prò c’è na gata…morta…

Angioletto – Ostio…adèss l’ajè dura…cum t’l’ha  sbroj la matasa adèss Alvaro…??

Pamela – (A Fernanda)…Oh..Bongiorne…!!

Fernanda – (Stupefatta)…Bongiorne ma te…PAMELONA…Co’ t’fa da stè part…??

Alvaro – (Anticipa Pamela)…Gnènt…Gnènt…la signora la m’ha dmandèd se par chèsi ajavéva un qualcò’ par …par pulì la maja…Cla s’è spurchìda…A…alora ma a l’ho fata rentrè…Mo acsè ecch…Tant par dèi ‘na bòta…!!

Fernanda – (Non stacca gli occhi da Pamela)…E…ma chi te vlév dè ‘na bòta Alvaro…??

Diavolo - …Alvaro an dì gnènt par carità…an parlè…stà zétt…Negare comunque…negare…avvaliti della facoltà di non rispondereee…!!

Angelo – Arcordte Alvaro, che la verità la trionfa sempre…!!

Alvaro – (Frastornato)…Eh…?? Co’…??

Fernanda  - (Insistente ad Alvaro)…Ajò dmandèd…(ripetete)…Ma chi è che te vlév de ‘na bota…??

Alvaro - …Mo ma la maja dla signora nooo…??

Fernanda – (Con sarcasmo)…Mo parchè…?? La signora l’ann’è bòna da par lia…??

Diavolo – (Fissando Pamela)…l’ajè bòna…’Na maténa sl’ajè bòna…!!

Angelo - …E basta no…!!

Fernanda – E te…??...Cum t’ha fatt a spurchid…Pamelona…??

Pamela – (Risentita)…A part el fatt che me a me chièm PAMELA…e no Pamelona…E po’ par su norma e regola, le facénd mia ma jatre, l’enn’ha da interesè…capìd…??

Alvaro – La signora Pamelona…No…a voj dì la signora Pamela l’ajà ragion…La s’è spurchida e basta no…!!

Angelo – Alvaro…an parlè…Stà zétt ch’è méj…!!

Alvaro – (Si altera) E po’…Adèss basta…!! Fernanda la po’ anca gì…eh..?? Che tant  lei l’ajà da v-nì maché dmaténa…e sl’ajà da v-nì dmaténa, alora cla vénga dmaténa e basta, mo davér davér…!!(La spinge fuori).

Fernanda – A vagh…A vagh…mo che modi…Me prò tant al dégh ma su moj…!!

Alvaro – Co’ la fa…??

Fernanda - …Al dégh ma su moj…

Alvaro – E co’ i dic…??

Fernanda – Che me ajavéva da pulì…parchè maché dentra c’èra molt da pulì…che machè l’è tutt un purcil…Vè…C’è anca i baghén…

Pamela – Mo sènt ma quésta…Scostumata…!!

Fernanda – Mèi scostumèda che putt…

L’angelo fugge allibito.

Alvaro – (Blocca il discorso di Fernanda)…Ohhh..!! Basta…Insomma…Porti rispètt ma la signora sa…!! E adèss via…Fòra…!! Cè s’arvéd dmén…(La spinge fuori)

Pausa.

Alvaro  - Mo vàra quésta…c’è manchèva anca lia adèss…

Pamela - …Che svanziga prò…Com se s’fussa fatt un qualcò’ de mèl…

Diavolo – Ancora no…mo se t’aspètt ancora un po’ t’vedrà che rapascét vén fòra…!!

Alvaro – E già…Certlè volt la gènt l’ajè d’una malignità…mo d’una malignità…

Pamela – E dop vén fòra le maldicènz…Comunque ma noiatre ch’an fém propi gnènt de mèl, tutt stè insinuazion e tutt stè malignità l’en c’è tocca…E’ véra Alvaro…??

Alvaro – Mo se sa…Mo l’è méi posibil che dò person civil l’en se posa fè un po’ quél ch’i pèr…!!

Pamela – Noiatre ann’avém gnènt da nasconda…

Diavolo – Odìo…gnènt da nasconda …un po’ d’roba la c’è…!!(Esce)

Angelo – Te stà a véda com và a fnì sta storia…te stà a véda…(Fuori)

Alvaro – T’ha ragion Pamelona…Oh…!! Scusa sa…mo me a t’poss chiamè Pamelona…??

Pamela – (Sospira) Se…Alvaro…te se…!!

Il diavolo entra di nuovo sulla fanfara dei bersaglieri sempre con il cappello in testa, fa un giro o due (si vedrà) poi esce.

Angelo – Ahhh…’N antra volta…?? Che ploja prò…!!

Alvaro – Alora…Pamelona mia…’n do’ jèermi armast…??

Pamela - …Che t’me butèv tutt el vén adoss…

Alvaro – Già…l’è véra…che figuréna ch’ajò fatt..!!(Ridono entrambi)…Alora pruvém a fè ‘n antre brindisi…Prò stavolta bin bèn eh…!!

Alvaro prepara due bicchieri che poi consegna. Entra l’angelo.

Pamela -…Allora…Alla tua salute…Alvarone…

Alvaro - …Salùd anca ma te Pamelona…Anca s’ha végh ch’an te manca la salùd…

Ecco che mentre i due bevono, l’angelo, farà fare un sobbalzo ad Alvaro.
Nello stesso istante campanello d’ingresso squilla di nuovo.
Alvaro preso alla sprovvista, “sbruffa” tutto il liquido addosso a Pamela.

Pamela – (Si arrabbia)…E no…Catto…!! Alora t’si propi imbecéll…SEI IMBECILLE…!!

Alvaro – Ehhh..?? No Pamela…e che jà sunèd ma’l campanèll…Ajò fatt un stolz…!!

Pamela –(Alterata) E…Mo prò varà maché…A m’èra apèna dat ‘n arciaplèda…Mo va in candia…!! (Esce di nuovo verso il bagno)

Alvaro – (Agitato)…Av pacènza…av pacènza…(veloce all’ingresso)…Chi è..??

Entra Cesare, marito di Luisa e amico di Alvaro.

Cesare –(Da fuori) A so’ Cesare, Alvaro…el marìd dla Luisa…

Alvaro –(Entrando)… Co’c’è…?? Co’ t’vò…??

Cesare – (Entra) Gnènt…A t’vléva avisè che tu moj la testà cercand…

Alvaro - …Madòna ‘n do’ l’ajè…??!!

Cesare – L’annè maché teston…La te stà cercand par telefon…Mo el tua el da  sempre ocupèd…L’è da stamaténa cla te chièma… Acsé mi moj l’ajà telefunèd ma me par nì a véda co’ sucéd…bèl punt an t’ha manca el telefunén…

Alvaro – Ah…!!

Cesare - …Co’ sucéd…??

Alvaro – Co’ sucéd…??...Ann’èl so co’ sucéd…An capìsc più gnènt…ajò tutt una confusion in tla testa…

Cesare – …Mo Alvaro…co’ t’è sucèss…?? A t’végh tutt…stralunèd…!!...Co’ t’ha bùd…??

Diav – (Entra)…Alvaro…decidte…co’ t’vò fè…?? Parchè me a so’ stuff…l’è da stamaténa ch’a gèm avanti sa tutt sti manigh…LO VOGLIAMO CONSUMARE QUESTO PECCATO, SI…O NO…??

Pamela – (Rientra)…Ecch…Miga la vén più cristièna sta blusa…me tocarà purtèla a lavé…(Continu a pulirsi)

Cesare - …Aahhhh…!! Adèss ajò capìd co’ sucéd maché…!!

Alvaro – Co’ t’ha capìd…?? Co’ l’è ch’t’ha capìd…Ch’an t’capésc mèi gnènt te…!!

Cesare - …Ajò capìd che invéc da risponda ma tu moj pàr telefon…t’avév da risponda ma ‘nantra chiamèda…

Alvaro – Mo co’t’dic…?? Che chiamèda…??

Cesare – Mo Alvaro… la chiamèda dla carne…E quand la carne la chièma…se sa…l’om el rispond…

Alvaro – …Ehhhh…!!

Cesare – (Continua nel discorso)… Mo an te preocupè…Sarò muto come un pesce…sarò una tomba…An dégh gnènt ma nisciun, stà tranquill…!!

Pamela – ( Si presenta)…Piacere…Pamela…

Cesare – (Galante)…Mo el piacér l’è tutt el mia…signora…piacere, piacerissimo…(bacia mano)…E la me scusi tant s’ajò disturbèd ste vostre incontre…segrét…

Alvaro – Oh…Oh…va pièn…va pièn…Che incontre segrét…??...De co’ t’parle..??

Diavolo – T’ha vést Alvaro..?? El pchèd tl’ha fatt lo stéss… anca se’n tla fatt…donca cunvièn a fè’l no..??

Angelo – Mo stà zètt…vàra in  che situazion tla cacièd…pòr chén…!!

Diavolo – Catt…mo miga l’ajè colpa mia se st’invurnìd enn’ha cumbinèd gnènt…!!

Cesare - …D’altrapart Alvaro…Quand el gatt an c’è…i sorc i bàla…A dégh bèn signora…??

Pamela – Bèh…Efetivamènt…an savéva nisciun che me a v-nìva maché…a balè……Mo el sa Cesare che l’è propi simpatigh lei…

Alvaro - …Se com i mucc…Aspèta…aspèta…non arriviamo a conclusioni affettate…

Angelo – Se…la murtadèla…!!

Alvaro – A vléva dì affrettate…Stém calme eh…!! (cambia)…Se è véra…ajavém balèd…se…parchè la signora…appunto la signora la me féva véda… a livello proprio di personale conoscenza…com s’chièma…?? Ah se…la…la danza…

Cesare – …LA PANZA…?? La t’ha fatt véda la panza…??

Alvaro – Mo no…che panza…

Pamela – (Ferma)…Alvaro…la panza la sa da véda par forza se un el fa ste tip de movimènt…Fa parte del ballo…(fa il movimento)…

Non finisce che si sentono due colpi di fucile e il miagolio fuggente di un gatto , poi una voce. “Tant prèma o dop a t’chiap brutt gatacc dla malora …Pamelaaaa….Pamelaaaaa…’n do’ t’si…????!!”
Quindi, insistentemente suona il canpanello d’ingresso.E ancora la voce” Pamelaaaaaa…!!” A chiamare è ERCOLE marito di Pamela.

Pamela – Cielo…Mio marito…Adèss co’l’è ch’a facc…??

Alvaro – E co’ t’vo’ fè..?? Préma de tutt a dmand chi è… E po’ sa la calma  a vagh a aprì la porta, che tant noiatre ann’avém gnènt, mo propi gnènt da nasconda…

Diavolo – Mmmmm…sarà…!!

Angelo – Alvaro…Basta l’intenzion…!!

Alvaro – (Va ad aprire)…Chi…Chi è…??

Ercole  - (Da fuori)…A so’ Ercole…El marìd de cla sgarzièda, moramazèda dla Pamela…I m’ha détt ch’ l’ajè maché…E alora cla vénga fòra che s’no a spacch tutt…!!

Pamela – (Terrorizzata)…Madòna…Ajò paura…co’ l’è ch’a facc adèss…!?

Cesare – Su…su signora cla staga calma…a ce sém noiatre sa lei…

Alvaro – (Con sicurezza)…An t’ha d’avé paura Pamelona…an avém fatt  gnènt de mèl…

Pamela – Mo stà zètt valà…quéll l’è com un animèl…S’èl me trova maché, e sa dò om par giunta préma el maza ma te (indica Alvaro)…Po’ el maza  ma te (indica Cesare) e dop…

Alvaro – El maza anca ma te…??

Pamela – No…no…ma me no…!! Prò el me gonfia da’l  bastunèd…in fond a so’ su moj…(Sospira)…l’è acsè inamurèd…

Il diavolo e l’angelo (via…via) sloggiano alla svelta.
Il campanello squilla ancora con insistenza, poi si sente battere fortemente alla porta.

Cesare – Ahhh..Mo se sènt clè inamurèd…’na maténa…!!

Ercole – (Sempre da fuori)…Insomma….aprì sta porta se o no…?? A la butt giò…!!

Alvaro – (Si comincia a preoccupare)…Oh…Signor…Và…curr subìt in t’èl bagn…

Pamela - …No…t’èl bagn no…el me trova subìt…!!

Cesare – (Terrorizzato)… Me co’ l’è ch’a facc Alvaro…

Ercole – (Da fuori)…Putèna vigliaca a facc un macéll..!! (Colpi alla porta)

Alvaro – Alora…Pamela…sota el lètt…!!

Cesare – (Come sopra)…Alvaro…’n do’ l’è ch’a vagh me…

Pamela – Mo che sòta el lètt invurnìd…!!? Mo par chi t’ma chiapèd dì…??

Alvaro – Tl’armeri…Dentra l’armèri…

Pamela – Mo quél l’è ‘l prém post ‘n do’ un el và a cerchè no…!!

Cesare – Alvaroooooo….!!

Alvaro – (A Cesare)… Porca boia…t’lasc gi…!!

Ercole batte insistentemente la porta e Cesare si nasconde dietro una poltrona/divano.

Alvaro – (Drastico) …Alora Pamela bsogna ch’te salt da la fnéstra…

Pamela – (Preoccupata)..Da…la fnéstra…??

Alvaro – SE…da la fnéstra dai…!!(La spinge di fronte la finestra)

Pamela – Mo…E’ alt…!!

Alvaro – Mo che alt e alt…!! I sarà tre métre apéna..Co’ t’vò ch’sia par ‘na ragazona atletiga com te si te…Parchè te si atletiga…se…!?

Pamela – Chi…??...Meee…??

Suoni e colpi alla porta.

Alvaro – Dai..monta…monta tla fnéstra…movte…!!

Pamela – (Montando)….No…Ajò le vertigin…Odìo…!!

Alvaro – (Le da una spinta)…E và giò…Porca Paletta..!!

Pamela si getta con un grido.
Alvaro guarda di sotto.

Alvaro – Meno mèl…l’an s’è fata gnènt…la s’è rialzèda ‘na muliga tutta storta…Mo almanch l’ajè viva…!!...(a Cesare)…Cesare…Cesare…te sta maché sa me…Che acsé a sém in dò contra un…

Cesare –  …Te t’si matt in t’ì cervèi..Alvaro…me a so’ un tip coragios…prò in stè momènt el coragg…an l’ho…!! An voj savé gnènt…e a me vagh a nasconda sota el lètt…!!(Fugge)

Alvaro – …Ecch…Se…brav…bell’amigh ch’te si…Vigliacc…!!

 Ancora battere alla porta e scampanellare.

Alvaro – (Si ricompone, poi tra se) Alvaro sta calme…manteniamo la calma…Vengo…Vengo…!!

Alvaro esce per aprire la porta.
Entra Ercole come una furia ha un fucile da caccia in mano.Impauriti ed abbracciati rientrano il diavoletto e l’angelo.

Ercole – (Grida)…’N do’ la jè sta mostra…’N do’ la jè stà sgrazieda…!!

Continua nella ricerca.

Angelo – Alvaro…maché a la végh brutta…

Diavolo – (Soddisfatto)…Mmmmm…Quést el te maza…!!

Angelo – (Al diavolo)...Te si  cuntènt eh…??

Diavolo – Bè…Bèn o mèl…Un pchéd a l’ho armedièd…!!

Alvaro – (Indifferente)…Scusi…Ma lei chi cerca…??

Ercole – (Si avvicina minaccioso)…Oh..Amico…An fè tant el spiritos sa me, che me a t’facc fè la fén del tu gatt…Ambè…!!

Alvaro – Ma…guardi…pro…propi an capisc…

Ercole – Ah…Ancora an te capisc…?? Alora adèss a t’facc capì me…(Getta il fucile e prende Alvaro per il bavero)…’N do’ l’ajè mi moj…imbecéll…t’ha capìd adèss…??

Alvaro – (In difficoltà)…No…Ch’èl guarda…Signor…signor…(improvvisamente cambia atteggiamento come avesse avuto un’idea)…Com el s’chièma lei…??

Ercole – ERCOLE…a me chièm Ercole…

Alvaro – E…De..cognom…??

Ercole – Ann’ha importanza el cognom…A t’ho dmandèd ‘n do’ l’ajè mi moj…

Diavolo – (All’angelo)…Oh…Gém via…che maché cmincia a butè bèva…

Angelo – Sarà méi valà…via…via…

Fuori entrambi.

Alvaro – Guardi…Guardi…me ma su moj manca la cnosc…Figuriamoci…

Ercole – (Lascia la presa)…’N do’ la stà ehhh..??

Alvaro – Mah…!!Non saprei proprio…!!

Ercole – Ahhh…An t’èl sa è véra…?? Mo me al so’ n do’ l’ajè…T’èl bagn…’n do’ l’è ‘l bagn…eh…?? ‘N do’ l’è…??

Alvaro – (Indica)…L’è dlà …mo el s’è sbaja…

Ercole esce in direzione del bagno, poi rientra.

Ercole – T’èl bagn l’an c’è…(Si guarda intorno)…La gambra da lètt in do’ l’ajè…??

Alvaro – Da quella parte…ma non insista... guardi che su moj maché l’an c’è…

Ercole – Stà zétt sa…an parlè…(Esce in direzione della camera da letto poi da fuori)…L’an c’è manca maquà…Ah…Aspèta aspèta…(trambusto)…ah…t’sì sòta el lett ehhh…!! Disgrazièda…Vèn fòra…Mo…mo… te an t’si mi moj…Te t’sì ‘n om…Vén otra disgrazièd…Vén otra…(Rientra)…E’ quést chi l’è…??

Cesare – (Disperato)…Aiuto…!! No…me an céntre gnènt…ajèra de pasagg…odio…Quést el me maza…Alvaroooooo…!!

Alvaro –(Atteggiamento ambiguo)…Alora…?? Co’ ajavéva détt me…??

Ercole - (Arrabbiato)…Chi l’è quést maché…?? Chi l’èèèè…??

Alvaro - …Ehhhh…Ma il mio amichetto no…!!Sciocchino…!!

Ercole - …Il tuo amichetto…(Si blocca)…Oh…!!Porco boia…Adèss ajò capìd…!!

Alvaro – Ohhh…E ce vléva tant…!? Ci voleva tanto…??

Cesare – Al…Alvaro…

Alvaro – (Rivolto a Cesare)…Zitto tu sa…Non parlare…Non parlare…

Cesare – Se…Se…E chi dic gnènt…

Ercole – Ahhh…Ecco…!! Alora voiatre dò…(unisce gli indici delle mani)

Alvaro – (Continuando la farsa)…Ma è così evidente caro…Io e lui…Eh…!!(Stesso gesto)

Ercole – Ahhh…Adèss è tutt chièr…Bravi…Bravi…Alora mi moj l’an c’è sigur maché…

Alvaro – Oh…Finalmènt…era ora…E adèss se par piacér…Ci vuole lasciare un po’…soli…!! Uffa…!!

Cesare – Al…Alvaro me…


Alvaro – Ahhh…T’m’ha propi stufèd anca te sa…Zitto…Taci…!!

Ercole – Se…Se…Taci…taci…(ridacchia)…E scusè sa…(ridacchia)…A vagh via subit…anzi a vagh via de corsa…(fa il verso)…Ciao, CARI…!! (Fuori ridendo)

Cesare – Alvarooo…!!

Alvaro – (Si siede esausto)… Insomma…Co’ c’è…Co’ t’vò…Ancora…? Ajavém rischièd la pèll…Te si incort se o no…??

Cesare – Ecch…Apunt…A te vLèva di…

Alvaro – Co…??

Cesare – A l’ajò fata adoss da la fifa Alvaro…

Alvaro – Ecch se.. brav…A so’ cuntènt ch’t èr un tip coragios…Quaion…!!

Cesare – Se…Se…comunque me adèss ajartorne a chésa mia…e..e a fém finta ch’an sia sucèss gnènt…va bèn Alvaro…??

Alvaro – Se…Me sa ch’e méj par tutti dò…

Cesare - …Alora a vagh è…C…Ciao Alvaro…(Fuori a gambe strette)

Alvaro – (Mentre ragiona sistema la cornetta del telefono)… Madòna santa …Ann’è poss piò…che spaghétt ch’ajò chiapèd…Ajò el còr ch’èl me scapa fòra miga no…

Ange. – (Si siede vicino ad Alvaro e lo ammonisce)…Brav Alvaro…Propi brav…Bèla figuréna ch’t’ha fatt…e quést ann’è gnènt…

Squilla il telefono. Alvaro risponde.

Alvaro – Pro…pronto…??...PRONTO…!! Se a so me…Alvaro…se…no..e che se sènt mèl…se…chi è…?? Ahhh…Elvira…t’si te…?? Com…com te stà…??...No è che c’èra la cornetta stachéda…se…adèss prò l’ajè a post… i foj ?? Inn’ha chiamèd… ancora…no…Ehhh…com te dic…?? Ah…T’vò savé se par chèsi è capitèd qualch’d’un a chèsa…T’avoja te… è v-nùd préma la Maria, po’ la Valentina cla cerchèva ma la Maria, po’ è capitèd la Fernanda  cla vlèva pulì a tutt i cost…e me a l’ajò mandèda via…e co’ savéva me , prò te t’èl pudév anca dì…se eh…?? El gatt..?? Boooo..!! E chi l’ha vést el gatt… No…Mo me sa chi è sucèss un qualco’ …ma’l gatt…Te piutost….Pronto…!! Pronto…??? Ecch…E’ caschèda la linea...E adèss…??

Alvaro chiude il telefono e si rimette seduto in poltrona.
La scena si oscura  su della musica.
Qualche attimo poi riprende la luce di scena.
E’ passato qualche giorno.

Alvaro – (Depresso entra in scena)…Miciooooo…Micioooo bello….Micioooo…
Oh…an c’è propi stè gatt…Chisà ‘n do’l’è gid a fnì…!!Te sta a véda ch’i la mazéd par davér ch’èl delinguènt…E ogg po’ artorna anca l’Elvira…e se  par chèsi la vo’ savé che fén l’ha fatt el gatt…Co’l’è ch’ai dégh…??Co’ iarcont…??

Voci da fuori.” Baaaa…Babbooooo……Baaaa…!!

Alvaro  - (Si affaccia alla finestra)…Oh…ragazi…a si maché…Un momènt ch’a ipre…(Esce un attimo ad aprire)

Rientra insieme ai figli con zaini ecc., Federico ha un braccio ingessato.

Alvaro – Mo ragazi a sì arturnèdi préma…??...(Vede il figlio)…E te…co’ tha fatt…??

Federico – Coìjò fatt…t’èl véd co’l’è ch’ajò fatt…a me so’ rott un bracc…

Susanna – (Sedendosi)…La fatt una scivlèda sa i zoch de legn…

Alvaro – Porca boia che scarogna…

Federico – M’ha tuchèd a gì al’uspedèl miga no…

Alvaro – Mo davére…??

Susanna – Davera se…Federico el s’è anca incagnèd…la fatt  da matt, èl vléva fè véda ma tutti cl’avéva le mutand pulìd…el dutor i dicéva…”An c’è bsogna ch’èl se spoja, basta ch’èl se chèva la majetta che tant c’è sol da ingesè el bracc…Mo lo no…e no…Guardè le mutand el dciva…guardè le mutand…el paréva matt par davér…comunque an c’è stèd manca ‘n po’ de sol…na rotura de scatol…

Federico – E già…sempre a giughè a cart o a biliardén dentra l’albergo…’na volta…a dégh ‘na volta ch’a sò scapèd sa i zocch par gì a cumprè el giurnèl…Bruuuuuummmm…a so’ caschèd com  un sardon par tera…!! Catt a me so’ incagnèd se…A vrìa véda ma te…

Susanna – E po’ era anca fréd…an c’era nisciun…e acsé  ajavém decis d’arturnè a chèsa préma del tèmp…Ann’ho manca méss el costum nov…!!

Alvaro - …Meno mèl…!!

Federico – E par turnè…?? ’Na roba alucinant…la Susanna l’ajè stèda mèl sa’l stomigh…l’ajà butèd fòra anca i occh…Ma me i m’ha freghèd el portafoj…

Alvaro – I t’ha rubèd el portafoj…??

Federico – E no…par fortuna che i sold a i tnéva dentra le mutand…pulid…naturalment…Mo i document…la patènt…me toca arfè tutt…!!

Susanna – E cum s’an bastasa, ajavém bughèd anca ‘na gomma…roba da nun créda…(pausa)…Comunque adèss a sém a chèsa…(pausa)…E te bà…?? Tutt a post se…

Alvaro – Eeeehh..!! Più o mén…

Susanna – No…Parchè la mama la m’ha chiamèd una sera e la m’ha détt che c’era el telefon de chèsa sempre ocupèd…

Alvaro – Mo par forza c’era el telefon stachèd…

Susanna – E parchè ba t’ha stachèd el telefon…??

Alvaro – Me..me…Ann’ho stachèd el telefon…E ch’an funzionèva piò…Ecch…

Susanna - …Sarà…!!

Federico –… E Clementino el stà bèn…??

Alvaro – Ecch se…a ve vléva parlè de Clementino se…me pèr chèl stia bèn…a dì la verità…ann’è ch’a l’ho vést tant…

Federico che si era affacciato alla finestra.

Federico - …L’è de sotta vè…(Chiama)…Clementino…!!

Alvaro – Mo com l’è de sotta…Mo ann’era…(Si affaccia pure Alvaro ma Clementino non c’è più)

Federico – L’è sparid ‘n antra volta vè…L’è fugìd via com una lascia…!!

Alvaro – Alora ann’è mort…par fortuna…!!

Federico – Mo che mort e mort…L’è ‘na rocia Clementino…trachè…!!

Voce alla finestra.

Elvira chiama “ Alvaroooo….Alvaroooo….!!”

Alvaro – (Si affaccia alla finestra)…Oh…Elvira… A véngh giù subit…(Si precipita fuori).

Susanna - …Alora Federico…Adèss noiatre co’l’è ch’ajavém da fè…de precìs…??

Federico - …Ahhh…Mo alora te si dura de comprendoni…!! Noiatre adèss ajavém sol da gì via …e basta…

Susanna – Mo parchè??…

Federico – Mo co’ t’importa ma te…!! La mama l’ajàvrà voja da stè da par lia sa’l ba…punto, l’è tant semplic…Apéna l’ajà savud par telefon che arturnemmi a chèsa par via de ste cara de bracc rott…La mamma è stata chiara…Siccome saremmo rientrati domenica sera e lia cumpagn, me e te a ‘na cèrt ora…Via…fòra di minchion……Susanna…Co’ t’ho da dì…

Susanna – Parchè me a so’ anca straca morta…sa tutt quél ch’è sucèss…e po’ an vrìa ch’èl bà l’avèssa fatt qualca stupidagin…

Federico – (Scherzando)…E po’ essa…Magari l’ha fatt bisbocia sa qualca dona…!!

Susanna – Scèp..!! Ann’el dì manca par schèrz sa…

Federico - …Mo Susanna…te t’èl véd ma nostre pèdre ch’èl fa l’imbecéll sa na dòna…ch’ann’è la mama…??

Susanna – No…propi no…!!

Federico – E alora…Sicom l’è tre giorne ch’in s’véd…staséra…

Susanna – Staséra co…??

Federico – …Stasèra i festeggia no…?? T’ha capìd…??

Susanna – No…Ann’ho capìd…

Federico – Ahhhh…Quaioni prò…!! T’ha ‘na testa anca te…!!Te lo dico in modo chiaro e semplice…Stasera dentra sta chèsa…sorella mia…c’è modi che ce scapa un antre fredèl…

Susanna – Brrrr….!! Me fa impresion sol a pensè…

Federico – Ohhh…Tla fa lunga caréna…dai…adèss…ch’i vén so…noiatre ai saludém e po’ a gém via …va bèn..??...

Susanna – Se propi propi s’ha da fè acsé…a farém acsè…

Federico - …Mo se sa ch’a fém acsé…a co’t’vò téna la mocol ma lori…??

Entra Elvira per prima con un lungo pacchetto in mano ed Alvaro dietro con la valigia.
Elvira – Oh…ragazi…a si maché…?? E te Federico…?? …Mo com t’ha fatt sa ch’èl bracc…??

Federico –..Ahh… Mamma che ploja prò… A tl’ho détt par telefon ch’ a so’ caschèd…comunque…A te dégh sol quést…al’uspèdèl ann’i fréga gnènt ma nisciun se te t’ha mèss le mutand pulìd o sporch…T’ha capìd…??..E adèss me e la Susanna a ce gém a magnè ‘na pizza…Ah…Ce modi ch’a fém anca tardi…Nun stè tant in pensìr eh…!!Ce s’arvéd…Ciao..(i due salutano e fuori).

Alvaro – (Interdetto)…Mo parchè iè gid via acsè de prèscia chi ragazz…??

Elvira – Parchè i va a magnè la pizza t’ha sentìd…?? E i torna anca tardi che magari i va a balè…

Alvaro – Se…Bonanott…chisà com el fa a balé sa ch’èl bracc rott…

Elvira – E parchè…?? C’è tanti imbecéll ch’i bala anca sa tutt dò i brac sén…E’ véra Alvaro…??

Alvaro – …Co’ céntra..se sa…p…par balè c’vò…c’vò…’na certa..’na certa prestanza fisica ecch…

Elvira – (Mentre parla scarta un grosso mattarello)…E te t’l’ajà sta prestanza fisica e véra Alvaro…??

Alvaro – Me…?? E me co’ céntre…!?

Elvira - No parchè  me piac-rìa propi da véda com te bal TE…i m’ha détt che t’si brav un gran bèl po’…Vàra…Ajò purtèd anca el strumènt musighèl  adatt…Parchè…caro Alvaro- piuttosto- corsaro… me an bal…me a sòn…

Alvaro – (Vede il mattarello)…E quèlla che roba sarìa…??

Elvira – Mo par balé no…!! … T’sentirà  ch’ musiga…!!

Alvaro – (Fugge)…Questa l’ajè mata…!!

Elvira - ...Te te ball…e me a te facc senti com se sona el tambur…!!(Elvira lo segue tenendo tra le mani minacciosamente un grosso bastone.)…Alvarooo…vèn maché…Alvarooooo…

Entrano un ultima volta l’angelo ed il diavolo che questa volta si tengono a braccetto eattraversano tutta la scena.

Diavolo – Par me…i da ‘n ciacch de bastunèd…

Angelo – Mo no…t’vedrà ch’i ‘l perdona…

Diavolo – Me me me  sa ch’i dà sa’l baston tla testa…

Angelo –…Se va bèn prò pièn pièn…Parchè…in fond in fond i se vò bèn…e dop il perdona…D’altra part ann’ha fatt gnènt poracc…!!

Diavolo - …L’intenzion…basta l’intenzion…( Attraversano la scena ed escono.)


MUSICA

SIPARIO          

FINE